Moderný dom s novou fasádou

Všetko o zateplení fasády domu

Zatepľovanie rodinných i bytových domov nie je dôležité len z pohľadu úspory energie, ale prináša mnoho iných výhod. Vyznať sa však v spleti činiteľov, ktoré pri realizácii zohrávajú úlohu však nemusí byť jednoduché. Na čo všetko si dať pozor, čomu sa vyhnúť, s akými prípadnými komplikáciami počítať a hlavne aký materiál je pre vás najvhodnejší je rozumné zvážiť ešte predtým ako sa do toho pustíte.

Úspora energie – zníženie úniku tepla a šetrenie výdavkov za vykurovanie v dlhodobom horizonte je prvotnou pohnútkou, ktorá mnohých vedie k rozhodnutiu zatepliť svoje obydlie. Teplo má tendenciu unikať cez všetky druhy konštrukcií a stavebných materiálov, no najviac cez steny, strechu, okná, dvere a podlahu. Takzvané tepelné mosty sa nachádzajú v tých miestach budovy, kde sa dramaticky mení jej povrchová teplota. Práve tieto plochy bývajú často príčinou nielen výraznejších únikov tepla, ale aj vzniku kondenzácie a výskytu plesní. Eliminácia tepelných mostov by mala byť v prvom rade zodpovednosťou architekta, no ak bola v tejto fáze zanedbaná, zateplenie je druhým najlepším riešením.

Sprievodným efektom zateplenia, popri zamedzení úniku tepla von z budovy počas vykurovacieho obdobia, je jeho funkcia zábrany prehrievania stien v letných horúčavách.

Zdravšie prostredie – kvalitne zateplená budova znamená viac-menej konštantnú vnútornú teplotu, bez výkyvov v rohoch, alebo popri okenných rámoch, bez kondenzácie vodných pár a bez prítomnosti toxických plesní na povrchoch v interiéri. Okrem toho poskytuje aj spoľahlivejšiu záruku, že skutočná teplota bude reflektovať nastavenie termostatu a prispievať k lepšej celkovej pohode pri pobyte v miestnostiach. Na čo by sa nemalo zabúdať, sú aj akusticko-izolačné vlastnosti zatepľovacej vrstvy.

Estetický aspekt – zanedbateľná určite nie je, najmä pri starších budovách, ani výsledná zmena fasády. Nová omietka, sviežejšie farby, pohľadové vylepšenia, alebo opravy existujúcich architektonických dekoračných prvkov exteriéru patria k tomuto druhu renovácie rovnako ako jej funkčné výhody.

Ochrana obvodovej konštrukcie – vonkajším tepelnoizolačným kontaktným systémom (ETICS) je chránená obvodová konštrukcia, čím sa predlžuje celková životnosť stavby. Drevodomy (nazývané aj drevostavby) potrebujú taktiež izolovať obvodové konštrukcie.

Čo všetko treba na zateplenie domu

Výber tepelnoizolačného materiálu, jeho druh a hrúbku, je možné stanoviť v závislosti od niekoľkých premenných. Pre nové budovy je v platnosti technická norma STN 73 0540-2, ktorá požadovanú cieľovú situáciu kvantifikuje v hodnote tepelného odporu stavebnej konštrukcie R (udávaný v m2K/W). Zaužívané je aj vyjadrenie pomocou súčiniteľa prechodu tepla U (W/(m2.K)). V skratke, čím je hodnota R vyššia (alebo hodnota U nižšia), tým je zateplenie účinnejšie a tepelné straty nižšie.

Zatepľovací materiál

Faktorov vplývajúcich na výsledné rozhodnutie ohľadom materiálu je, pri existujúcich nezateplených budovách rovnako ako pri nových, celý rad: geografická poloha a priemerné teploty, typ muriva, vek a kvalitatívny stav budovy, účel jej využívania, či množstvo a lokalizácia problematických tepelných mostov.

Polystyrén je jednou zo štandardných zatepľovacích tepelných izolácií. Bežne je dostupný v rôznych hrúbkach i hustotách a použiť ho môžete na zateplenie základov, pivnice a suterénu, podláh, soklov, striech, no predovšetkým fasády. Okrem skvelých tepelnoizolačných vlastností sa vyznačuje aj odolnosťou voči vlhkosti, veľmi nízkou nasiakavosťou, mrazuvzdornosťou, rezistenciou voči mikroorganizmom a zdravotnou nezávadnosťou.

Dve formy fasádneho EPS, ktoré nájdete na trhu sú biela a šedá. Biely polystyrén je tradičný, najčastejšie používaný penový izolant. Šedý variant obsahuje mikročastice grafitu vstrebávajúce infračervené častice, čím môže pri identickej hrúbke až o 20% zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti zatepľovacieho systému.

I napriek tomu, že ide o plast, polystyrén je vyrábaný postupmi šetrnými k životnému prostrediu a spravidla je i recyklovateľný.

Minerálna vlna nachádza vďaka svojim špecifickým vlastnostiam využitie pri zatepľovaní striech, podkrovia, stropu i ako súčasť vetraných fasádnych systémov a v neposlednom rade moderných drevodomov. Na trhu je ponuka aj špeciálnych izolačných dosiek určených pre zateplenie drevodomov. Izolačné dosky z kamennej vlny s vynikajúcimi tepelno a zvukovoizolačnými vlastnosťami boli vyvinuté špeciálne pre drevodomy. Vhodným výberom izolácie môžeme dosiahnuť veľmi priaznivé U - hodnoty konštrukcie a vylepšiť izolačné vlastnosti drevostavby. Nehorľavosť, vynikajúca tepelná a zvuková izolácia, priepustnosť pár, zachovanie rozmerov i formy pri zmenách teploty a jednoduchá manipulácia poskytujú úžitok i komfort pri aplikácii.

Tento materiál sa skladá z vlákien syntetického alebo prírodného pôvodu získaných z tavenej kameniny. Častou zložkou býva napríklad čadič.

 

Izolačný materiál

výhody

nevýhody

EPS polystyrén biely

  • Vynikajúce izolačné vlastnosti;
  • Jednoduché použitie a spracovanie;
  • Dobrá priepustnosť pre pary;
  • Najnižšia cena;
  • Horľavý ale samozhášávý
  • Citlivý materiál na vyššie teploty
  • Citlivý materiál na organické rozpúšťadlá

EPS polystyrén s obsahom grafitu

  • Najlepšie izolačné vlastnosti;
  • Jednoduché použitie a spracovanie;
  • Dobrá priepustnosť pre pary;
  • Výborná cena
  • Horľavý ale samozhášavý
  • Pri nesprávnom skladovaní hrozí deformácia
  • Citlivý materiál na vyššie teploty
  • Citlivý materiál na organické rozpúšťadlá
  • Vyžaduje lepidlá a tmely vyššej triedy

XPS extrudovaný polystyrén

  • Vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti;
  • razený povrch – vysoká priľnavosť lepiacich mált a stierok
  • vysoká pevnosť v tlaku
  • uzavretá bunková štruktúra - minimálna nasiakavosť
  • vysoká odolnosť proti zmrazovaco-rozmrazovacím cyklom
  • rozmerová a tvarová stálosť
  • odolnosť proti stárnutiu a hnitiu
  • Citlivý materiál na vyššie teploty
  • Citlivý materiál na organické rozpúšťadlá
  • Relatívne drahé
  • Vyžaduje lepidlá a tmely vyššej triedy

Minerálna vlna

  • Dobré tepelno- izolačné vlastnosti, vyššia ochrana pred letným prehrievaním najmä pri drevostavbách.
  • Nehorľavá izolácia;
  • Vysoká teplotná odolnosť izolácie;
  • Akustická izolácia;
  • Paropriepustná izolácia
  • Odoláva drevokazným škodcom, hlodavcom, hmyzu.
  • Vodoodpudivá izolácia – hydrofobizovaná izolácia
  • Veľmi dlhá životnosť
  • Vyššia obstarávacia cena;
  • Vyššia hmotnosť a štruktúra vyžadujú lepidlá a tmely najvyššej triedy a kotvy s kovovým tŕňom;
  • Na zachovanie týchto vlastností sú potrebné paropriepustné omietky;
  1. Tepelnoizolačné dosky sa zakladajú na latu alebo do soklového profilu vopred umiestneného pozdĺž spodnej časti steny. Ku stene sa tepelnoizolačné dosky lepia   lepiacou maltou na zraz, pričom nesmú vzniknúť škáry s medzerami. Ak vzniknú škáry medzi jednotlivými doskami do šírky najviac 4 mm, je nutné ich vyplniť izolačnou penou a nechať dôkladne vyschnúť. Celý povrch treba následne dokonale vyhladiť, teda zbaviť akýchkoľvek výstupkov, nerovností, či zvyškov peny.

  2. Rozperné kotvy sa zvyčajne osádzajú 1 až 3 dni po nalepení dosiek tepelnej izolácie.  V ďalšom kroku sa pripevnia určené ukončovacie,  rohové a dilatačné  lišty a zosilňujúce vystuženie (napr. diagonálne pásy v rohoch otvorov). Zhotovenie výstužnej vrstvy (3-5 mm) sa realizuje zatlačením sklovláknitej mriežky vždy do vopred nanesenej mokrej výstužnej malty na vrstve tepelnej izolácie. Výstužná malta, ktorá vystúpi okami mriežky, sa následne po prípadnom doplnení jej množstva, vyrovná a uhladí. Sklovláknitá mriežka sa ukladá od vonkajšieho povrchu v tretine, ale najviac v polovici hrúbky vrstvy.  Po niekoľkých dňoch dôkladného schnutia výstužnej vrstvy (v závislosti od poveternostných podmienok) je možné aplikovať podkladový náter a fasádnu omietku ako konečnú povrchovú úpravu zateplenia.

Orientačná hrúbka tepelnej izolácie pri súčasne platnej norme stanovujúcej hodnotu U pre obvodový plášť budovy na 0,22 W/ (m2. K) je pri polystyréne F70 a dosiek z minerálnej vlny, pevnosť v ťahu kolmo na rovinu dosky TR10 cca 18 cm (návrhová λ=0,038 [W(m.K)] a pre polystyrén s obsahom grafitu cca 15 cm (návrhová λ=0,032 [W(m.K)].

  • Nedostatočná úprava podkladového povrchu výrazne sťažuje aplikáciu a znižuje účinnosť zateplenia.
  • Nesprávne založenie do soklového profilu môže viesť k prasklinám v izolácii. Pri každom technologickom riešení je tiež vhodné použiť odporúčaný typ profilu.
  • Výsledkom použitia izolačného materiálu nedostatočnej hrúbky sú nižšie úspory, ako by ste očakávali a tiež horšia ochrana stien pred poveternostnými vplyvmi.
  • Nesprávne lepenie, najmä nenanášanie lepidla po celom obvode izolačných dosiek. Dosky potom nedržia pevne. Lepiaca malta sa nanáša po celom obvode dosky a vo forme terčov (najmenej 2 terče uprostred plochy dosky), najmenej 40% povrchu dosiek musí byť spojených lepiacou maltou s podkladom. Pri lamelách sa vyžaduje spojenie celého povrchu s podkladom pomocou lepiacej malty.
  • Nesprávne lepenie, najmä nenanášanie lepidla po celom obvode izolačných dosiek. Dosky potom nedržia pevne. Lepiaca malta sa nanáša po celom obvode dosky a vo forme terčov (najmenej 2 terče uprostred plochy dosky), najmenej 40% povrchu dosiek musí byť spojených lepiacou maltou s podkladom. Pri lamelách sa vyžaduje spojenie celého povrchu s podkladom pomocou lepiacej malty.
  • Rovnako dôležitá pre stabilitu systému je aj aplikácia rozperných kotiev v miestach, kde je pod izolantom vrstva lepiacej malty. Nemenej významná je aj správna hĺbka zapustenia rozpernej kotvy.
  • Zanedbanie vyplnenia škár medzi doskami.
  • Realizácia projektu vo vlhkom období (najmä na jeseň) vystavuje materiál rizikám poškodenia a pomalého schnutia lepiacej malty, výstužnej vrstvy a fasádnej omietky.
  • Steny po zateplení prestanú „dýchať“ čo spôsobuje vznik plesní. Naopak, kvalitné zateplenie pôsobí ako prevencia proti plesniam.
  • Polystyrén sa časom „stráca“. Toto možno platilo kedysi, keď polystyrén horšie odolával teplotám nad 70 °C. Odolnosť súčasných produktov je vďaka retardačnej prísade oveľa vyššia.
  • Po zateplení musíte častejšie vetrať, čím v skutočnosti ušetríte menej. To by bolo pravdou, iba ak by ste po zateplení aj vykurovali rovnako intenzívne ako predtým.
  • Stačí 5 – 10 cm izolácie. Stanoviť všeobecne hodnotu hrúbky izolačnej vrstvy nie je možné. Pre každý projekt bude iná.
  • Globálne sa otepľuje a zatepľovať už nemá praktický význam. Predpovedať klimatický vývoj je ťažké a lokálne, či regionálne nemusia byť zmeny teplôt príliš výrazné. Okrem toho, dobrá izolácia v lete budovu ochladzuje.
  • Príliš hrubá izolácia môže narušiť statiku vášho domu. Správne navrhnutá izolácia zohľadňuje statiku i nosnosť múrov a nepredstavuje pre ne riziko.
  • Stačí zatepliť strechu a eliminovať úniky tepla cez okná, zateplenie fasády nie je potrebné. Cez steny uniká až 30% tepla a teplotné mosty v nich budú i naďalej hrozbou s rizikom tvorby kondenzácie.

Povrchová úprava môže byť omietka farbená v hmote, dekoratívna omietka, náter alebo obklad. V súčasnosti je na trhu dostatočne široký sortiment vonkajších omietok a náterov určených na povrchovú úpravu fasád a ETICS. Významným faktorom pri rozhodovaní o povrchovej úprave v poslednom období sa stáva aj vplyv povrchovej úpravy na životné prostredie ako aj samotná možná biokorózia povrchových úprav. Do popredia vystupujú otázky použitia biocídov v povrchových úpravách ako aj iné alternatívne zloženia povrchových úprav - „tzv. bez biocídne“ omietky.

Stavebník (investor) alebo projektant tak často stojí pred zložitým rozhodnutím – ktoré riešenie vybrať, ktoré je najoptimálnejšie?

Tenkovrstvová omietka ako povrchová úprava

Tenkovrstvové pastovité omietky sú v súčasnosti najpoužívanejším typom povrchovej úpravy fasád a ETICS. Svoje prvenstvo si udržujú najmä vďaka celému radu parametrov, ktoré ich predurčujú k tomuto typu aplikácie. Tenkovrstvové pastovité omietky sú ľahko aplikovateľné, dostupné v širokej škále farebných odtieňov a ľahko spracovateľné. Medzi vlastnosti, ktoré sú obvykle sledované patrí difúzia vodných pár, nasiakavosť, prídržnosť, trvanlivosť. Ďalšími dôležitými vlastnosťami sú napríklad odolnosť proti vzniku plesní a rias alebo aj samočistiaci efekt.

S určitou mierou zjednodušenia je možné povedať, že technické vlastnosti tenkovrstvových omietok sú odrazom vlastností ich komponentov, ktoré sú tvorené zo spojovacej bázy a určitými plnivami. Pretože je typ spojiva pre vlastnosti tenkovrstvových omietok kľúčový, býva často používaný ako základný spôsob ich rozdelenia. Najčastejšie je rozdelenie omietok na silikónové, silikátové a akrylátové.

 

Silikónová omietka

Veľmi obľúbenou omietkou na slovenskom trhu je silikónová omietka, omietka na báze silikónových živíc. Jej hlavnými výhodami sú vysoká paropriepustnosť, jednoduchá aplikácia, relatívne vysoká odolnosť na vlhkosť vzduchu a vyzretosť podkladu pri samotnej aplikácii. Asi najväčšou výhodou silikónovej omietky je takzvaný samočistiaci efekt – omietka veľmi zle viaže prachové častice a povrch sa čistí pri daždi, omietka ostáva dlhší čas čistá.

Silikátová omietka

Silikátová omietka je vyrobená na báze vodných roztokov kremičitanu draselného. Má extrémne vysokú paropriepustnosť, jednoduchú aplikáciu, ale treba byť opatrný pri aplikácii v chladnejších mesiacoch, lebo je citlivá na vlhkosť vzduchu a vyzretosť samotného podkladu. „Pravé“ silikátové omietky majú obmedzenú škálu farebných odtieňov.

Akrylátová omietka

Pre prípady, kde je požadovaná extrémna sýtosť farebného odtieňa na fasáde je najvhodnejšia akrylátová omietka. Omietku je možné namiešať v akomkoľvek farebnom odtieni prakticky bez obmedzenia. Je vhodná pre aplikáciu aj do kalendárnych mesiacov, kedy sa vyskytuje zvýšená ranná a večerná vlhkosť vzduchu. Daňou za tieto výborne vlastnosti omietky je čiastočne znížená paropriepustnosť. 

 

Tenkovrstvové omietky je možné rozdeliť aj podľa spôsobu ich zrenia. Akrylátové a silikónové omietky tuhnú tak, že „vysychajú“ t.j. zbavujú sa vody. Jedná sa preto o čistý fyzikálny proces. U silikátových omietok dochádza naopak k tuhnutiu chemickou cestou. Pretože je celý dej relatívne pomalý, vyplýva z toho zvýšená citlivosť silikátových omietok na podmienky pri aplikácii.

  Trvanlivosť je definovaná ako odolnosť vonkajších omietok proti zmrazovaniu a rozmrazovaniu. Trvanlivosť omietok sa dá čiastočne predĺžiť „samočistiacim“ efektom omietok. Tento efekt je najčastejšie spájaný s dodaním dodatočnej silikónovej disperzie, a to buď do organického polymerného a silikátového spojiva alebo náhradou polymérneho spojiva priamo silikónovým spojivom, resp. obsahom nano štruktúr v samotnej omietke.  

V súčasnej dobe sa stala biokorózia povrchových úprav aktuálnou témou. V súvislosti s ňou sa odborná ako aj laická verejnosť viac zaujíma o vlastnosti a technológie, ktoré doteraz neboli pri výbere tenkovrstvových omietok  mnoho rokov v popredí. Jedná sa najmä o hydrofóbnosť omietok, prípadne hydrofilnosť a jej potenciálny vplyv na biokoróziu ako aj samotnú nasiakavosť omietok a jej vplyv na trvanlivosť omietok. V súvislosti s ochranou omietok pred biokoróziou sa výrazné začala diskutovať aj téma biocídov a ich vplyvu na životné prostredie ako aj alternatívnych možností ochrany tenkovrstvových omietok bez biocídnych prísad.

Hydrofóbnosť a hydrofilnosť

Povrchové vlastnosti materiálu vo veľkej miere súvisia s chemickými vlastnosťami povrchu. Veľmi dôležitou povrchovou vlastnosťou je správanie sa materiálu pri zmáčaní, to znamená, ako voda pôsobí na daný povrch. Táto vlastnosť súvisí s terminálnymi skupinami molekúl na povrchovej ploche, ktoré môžu byť buď hydrofilické („vodu obľubujúce“) alebo hydrofóbne  („vodu neznášajúce“).

Jednou z možných metód kvantitatívneho určenia správania sa povrchu pri jeho zmáčaní je meranie jeho kontaktného uhla. Kontaktný uhol je uhol, pod ktorým sa tekutina/para stretáva s pevným povrchom a nám poskytuje informáciu o interakčnej energii medzi povrchom a tekutinou. Čím  väčší  je kontaktný uhol, tým je povrch hydrofóbnejší.

Biocídy a biokorózia

Všeobecne všetky látky, ktoré sa vyznačujú inaktivačným účinkom na mikroorganizmy zaraďujeme do kategórie biocídov, pričom pod inaktivačným účinkom rozumieme všetky prejavy pôsobenia na mikroorganizmy od zabrzdenia ich aktivity až po usmrtenie živej bunky resp. buniek. Z pohľadu vonkajších omietok môžeme na základe času a účelu použitia rozdeliť biocídy do troch skupín; skupina biocídov používaných pri výrobe tenkovrstvých omietok s cieľom ochrániť omietku v obale, skupina biocídov používaných na ochranu tenkovrstvových omietok po jej dozretí na fasáde, resp. ETICS, zaručujúce jej trvanlivosť a odolnosť voči biokorózii. Tieto biocídy sú vo väčšine prípadov organické zlúčeniny.

Treťou skupinou biocídov sú biocídy vhodné na údržbu resp. záchranu a očistenie povrchových úprav v prípade výskytu biokorózie. Biokorózia, podľa Doc. Ing. Nadi Antošovej, PhD., sa vzťahuje na akékoľvek neželateľné zmeny vo vlastnostiach materiálov, spôsobené činnosťou mikroorganizmov a organizmov, ktoré patria do rôznych systematických skupín. Najvhodnejší časový horizont pre aplikáciu biocídu pri biokorózii je začiatok vegetačného rozvoja rias, čiže na jar alebo na jeseň. Aplikácia postrekom sa nesmie realizovať za veterného počasia. Pri záchrane významných stavebných objektov sa rast a rozvoj rias kontroluje natieraním alebo striekaním chemických toxických látok – algicídov, ktorých aktívna zložka je na báze sodnej soli kyseliny dimetyltioamínovej, borátov, uracilov, derivátov močoviny, piridínových acetátov, sulfátov kupritetraminu, komplexov medi a hydrazínu a najmä derivátov amoniaku. Pri týchto „dodatočných“ technológiách je neprimeraným spôsobom zaťažované životné prostredie, preto je nutné ich použitie vždy konzultovať s oprávnenou osobou.

Tenkovrstvové pastovité omietky a ich budúcnosť z enviromentálneho hľadiska

Samočistiaci efekt je dôležitou a žiadanou vlastnosťou fasádnych pastovitých omietok. Je to vlastnosť, ktorá výrazným spôsobom zvyšuje jej úžitkovú a estetickú hodnotu a predlžuje ich životnosť. Kvapalná voda stekajúca po fasáde zo silno hydrofóbnym povrchoch z nej, ako už bolo vysvetlené, efektívne zmýva rôzne typy znečistenia, vrátane spór plesní a rias a zaisťuje tak i určitú prirodzenú odolnosť takto modifikovaných materiálov voči biokorózii. Napriek tomu voda zostáva médiom, ktoré tieto mikroorganizmy potrebujú pre svoj život. Takisto tenkovrstvové omietky obsahujú celú radu substancií, ktoré môžu plesne a riasy použiť pre svoj rast a z tohto dôvodu sú do tenkovrstvových pastovitých omietok pridávané látky - biocídy, ktoré tieto mikroorganizmy aktívne ničia a udržujú tak povrch povrchovej úpravy fasády čistý.

Vzhľadom na to, že biocídy sú rozpustné vo vode a z tohto dôvodu môžu byť z tenkovrstvových omietok v čase „vymývané“ a takisto sa „bojom“ s mikroorganizmami spotrebovávajú, môžu byť v samotnej omietke „skonzumované“ ešte pred skončením životnosti povrchovej úpravy a výrobca nemôže túto okolnosť nijako ovplyvniť. Tento efekt má následne negatívny vplyv na ochranu povrchových úprav pred biokoróziou.

Novým riešením ako vyriešiť túto, do istej miery a za určitých podmienok nedokonalosť biocídom chránených produktov sú nové rady hydrofilných omietok s použitím anorganických aditív, ktoré v styku so vzduchom oxidujú. Zatiaľ čo doteraz bola miera hydrofóbnosti často meradlom kvality povrchovej úpravy, hydrofilné omietky cielene vytvárajú povrch výrazne hydrofilný. Tento povrch vodu nielenže neodpudzuje, ale naopak je vodou veľmi dobre zmáčaný a voda sa po nej veľmi dobre rozlieva a veľmi rýchlo odteká.

Výsledkom prítomnosti tejto hydrofilnej štruktúry je len minimálne množstvo kvapalnej vody na povrchu omietky.  Nasiaknutá voda vyvoláva reakciu s katiónmi anorganických aditív, ktorej výsledkom je zničenie živých mikroorganizmov na povrchu povrchovej úpravy. Dôsledkom týchto reakcií a tohto chovania povrchovej úpravy je, že na povrchu sa nevyskytuje voda v kvapalnej forme a plesne a riasy nemajú médium k svojmu rastu. Hydrofilné omietky sú vďaka tomuto spôsobu a svojmu zloženiu vysoko odolné voči rastu plesní a rias, a to i napriek tomu že neobsahujú akýkoľvek organický biocíd. Tieto omietky sú zároveň šetrnejšie k životnému prostrediu.

Záver

Pri výbere správneho typu tenkovrstvovej omietky ako povrchovej úpravy vonkajších tepelnoizolačných kontaktných systémov a fasád budov je nevyhnutné brať do úvahy komplexnosť a rôznorodosť vplyvu okolitého prostredia stavby. Na základe  zhromaždených informácií sa následne vyberie tenkovrstvová omietka, ktorej fyzikálne a chemické ukazovatele majú tie najlepšie výsledky. Takto zvolená povrchová úprava vyrobená z kvalitných materiálov, správne aplikovaná na fasáde a s jej pravidelnou údržbou je zárukou dlhej životnosti a spokojnosti .

 

Mohlo by vás zaujímať:

Porovnajte vlastnosti vami vybraných produktov.