Ako odstrániť vlhkosť na stenách

Ideálna vlhkosť v domoch a bytoch

Humidita v interiéri vášho obydlia by sa mala pohybovať v rozpätí 45 - 55%. Takéto rozpätie predstavuje optimálnu hodnotu vlhkosti ako pre byty, tak pre rodinné domy. Ak vlhkosť dlhodobo udržujete na približne 50%, vyhýbate sa zdravotnému hazardu spojenému s dýchaním suchého vzduchu, predchádzate nadmernému množeniu mikroorganizmov a, v neposlednom rade, minimalizujete aj negatívne dopady na materiál stien vášho domova. Vlhkosť sa dá merať prístrojom zvaným vlhkomer, ktorého ceny sa rádovo pohybujú v desiatkach euro.

Vlhkosť však nie je nezávislá veličina. Úzko súvisí napríklad s teplotou – čím teplejší je vzduch, tým viac vlhkosti dokáže absorbovať. A naopak, chladnejší vzduch býva suchší. Relatívnou vlhkosťou sa nazýva pomer objemu vody, ktorý vzduch prijal, voči objemu, ktorý pri danej teplote prijať dokáže.

Prejavy zvýšenej vlhkosti

Na zistenie a bližšiu lokalizáciu miest s nadmernou vlhkosťou v budove obyčajne nie je potrebná odborná asistencia. Jej objavenie je možné priamym pozorovaním jej prejavov.

• Zarosené okenné sklo. Pri dobre osadenom okne a vyhovujúcej vlhkosti by na jeho skle nemalo nikdy vznikať rosenie.
• Voda v pivnici alebo na povale. Do týchto priestorov sa voda dostáva napríklad v prípadoch poškodenia strešnej krytiny, alebo hydroizolácie spodnej stavby.

• Výskyt plesní. Vlhké prostredie je živnou pôdou pre zdraviu škodlivé mikroorganizmy, a plesne patria k tým najnepríjemnejším. Ich prítomnosť je často indikátorom, že situácia začína byť kritická.
• Ďalšími znakmi nadmernej vlhkosti sú korózia, pomalé sušenie bielizne, znaky poškodenia povrchov nábytku, obrazov, kníh a podobne.

Čo je zvlhnutá stena

Žiaden štandardný materiál, z ktorého sa steny stavajú, sa nevyznačuje tak vysokou hustotou, aby doň neprenikla voda. Pre tehlu, drevo, betón a dokonca i kameň je typická určitá pórovitosť (úplne „imúnne“ sú iba kovy a sklo). A práve do týchto pórov sa prirodzenou cestu dostáva vlhkosť. Aké z toho vyplynú dôsledky záleží aj od ďalších, odvodených vlastností ako sú nasiakavosť, či vodopriepustnosť. No v zásade platí, že ak prístupu vlhkosti do stien dlhodobo nič nebráni, nájde si postupne cestu naprieč celým murivom a spôsobuje nepríjemnosti.

Príčiny vlhnutia stien

Určenie príčiny, kvôli ktorej k vlhnutiu dochádza, je prvým kľúčovým krokom na ceste k rozhodnutiu, akú metódu nápravy zvolíte. Konkrétne technické problémy budú špecifické pre každý prípad, no všeobecne ich možno zaradiť do niekoľkých skupín.

Prienik cez fasádu budovy prebieha penetráciou prirodzene pórovitého stavebného materiálu. Či už je príčinou nekvalitná omietka, nedostatočné odvádzanie dažďovej vody, únik vody z poškodeného potrubia, alebo zlé spádovanie okolitého terénu, jej identifikácia a odstránenie by mali byť prioritou. Údržba budovy je pre prevenciu týchto typov prieniku vlhkosti do stien mimoriadne dôležitá.

Prienik zo zeme nastáva pri zvýšenej hladine podzemnej vody. Tá ďalej prechádza cez murivo kapilárnym vzlínaním smerom nahor, v dôsledku narušenej, prípadne aj úplne chýbajúcej hydroizolačnej vrstvy. Na odhad rozsahu a určenie presného bodu prieniku vody do steny je najlepšie prizvať odborníka. Ten vám odporučí aj najvhodnejší spôsob sanácie.

Odraz dažďovej vody taktiež nemožno podceňovať. Nesprávny spád chodníka, či absencia ochranného náteru v spodnej časti múru (tzv. sokel) sú častými pôvodcami tohto druhu nasiaknutia stien vlhkosťou. 

Vetranie a iné neinvazívne metódy

Pri prílišnej kondenzácii je jednoduchým, neinvazívnym spôsobom ako znížiť vlhkosť v bytoch i v domoch vetranie. Vhodné je vykonávať ho 2 – 3 krát denne, vždy po dobu aspoň 10 minút, v zime i kratšie, aby ste sa  vyhli ochladeniu stien. Pri správnom vetraní dochádza ku kompletnej výmene vlhkého vzduchu za suchší.

Pravidelnejšiu ventiláciu môžete zabezpečiť aj inštaláciou vetracích šácht, ventilátorov, alebo, pri obavách z úniku tepla, rekuperačných systémov výrazne limitujúcich tepelné straty. Špeciálne membránové ochranné nátery do interiéru, zabraňujúce kondenzácii, môžu byť rovnako nápomocným opatrením. Dostatočné zateplenie tiež prispieva k prevencii kondenzácie, a podobne aj prenosné elektrické odvlhčovače vzduchu.

Starostlivosť o budovu

Pri presakovaní dažďovej vody do múrov veľa záleží, ako už bolo spomenuté, od vonkajšej údržby budovy. Odkvapové žľaby by mali byť vždy čisté, dostatočne vyspádované  a v bezchybnom stave. Praskliny v stenách a škáry pri zle osadených oknách treba zatmeliť a diery v streche čo najrýchlejšie opraviť.

Sanačné metódy

Najkomplikovanejšia situácia nesporne nastáva vtedy, keď voda do múrov preniká zospodu. Tu je nevyhnutné opraviť, alebo skôr nanovo vytvoriť celú izolačnú vrstvu. Metód, ako na to je viacero a spravidla vyžadujú aspoň minimálne zručnosti a skúsenosti. Ich súčasťou je totiž mechanický zásah do steny a následná aplikácia izolačnej vrstvy, čo so sebou nesie riziká narušenia statiky múru. Obozretnosti z tohto hľadiska preto nikdy nie je dosť.

Injektáž izolačných látok na chemickej báze do vopred vyvŕtaných otvorov je druhou populárnou metódou boja s vlhkosťou “zospodu”. Izolačná tekutina (alebo gél) obsahuje látky, ktoré presiaknu do prirodzených pórov v murive a po krátkom čase skryštalizujú, čím vytvoria súvislú vodovzdornú vrstvu. Táto vrstva zabraňuje vzlínaniu vody, ktorá je tak odpudzovaná von.

Riešením s minimálnym zásahom do muriva je elektroosmóza. Dve elektródy (jedna z nich je vo vlhkej stene) vytvoria elektrické pole, to preruší kapilárne vzlínanie vody a jej molekuly sú priťahované k zápornej elektróde umiestnenej až pod základmi domu.

Ďalšie známe sanačné metódy zahŕňajú odvádzanie vlhkosti horúcim vzduchom cirkulujúcim v tesnej blízkosti múru, či doplnkové techniky úpravy okolia budovy odvodňovacou drenážou.

Pleseň je nebezpečná toxická substancia, ktorá prežíva pri vysokej vlhkosti a teplotách od +15°C do +25 °C. Darí sa jej v miestach s vysokou kondenzáciou vodných pár, napríklad v nedostatočne izolovaných rohoch miestnosti, alebo pozdĺž zle zasadených okenných rámov. Spóry plesne sú v ovzduší prítomné vždy, i keď len v minimálnych koncentráciách. Zdravotné riziká vznikajú keď sa pleseň uchytí v interiéri a jej koncentrácie sa zvyšujú.