Ako spíte?
Nielen podľa bestselleru Prečo spíme od amerického autora menom Matthew Walker sa ľudia zvyknú deliť na dva typy s rozdielnymi dennými a nočnými režimami. Či ste „ranným vtákom“ alebo „nočnou sovou“ pritom do veľkej miery závisí od komplexného mechanizmu, ktorým vaše telo reaguje na podnety okolia (najmä na intenzitu denného svetla), nazývaného aj cirkadiánny rytmus.
Ide o fyzické, duševné a behaviorálne zmeny, ktoré sa v tele dejú v 24-hodinovom cykle. Svoj cirkadiánny rytmus si pritom vaše telo udržiava samo vďaka genetickému kódu a hormonálnej sekrécii. Z génov v ňom najpodstatnejšiu úlohu zohrávajú skupiny nazývané PER a kryptochrómy a z hormónov je to melatonín. Okrem spánkového režimu má cirkadiánny rytmus vplyv aj na chuť do jedla, pocit hladu, trávenie, telesnú teplotu a celý endokrinný systém .
Zdravý cirkadiánny rytmus sa viac podobá režimu „ranných vtákov“. Intenzita modrej časti svetelného spektra je v ranných a dopoludňajších hodinách vyššia a dopad denného svetla na sietnicu oka organizmus interpretuje ako signál k prebudeniu, zvýšeniu telesnej teploty a naštartovaniu vitálnych životných funkcií. Po druhej hodine popoludní sa životné funkcie na pár hodín spomalia, čo sa môže prejaviť dočasnou únavou. Počas neskorého popoludnia sa vitalita obnoví, no večer už charakterizuje postupný prílev melatonínu a s ním príchod ospalosti. Samotný melatonín však nemá vplyv na vytváranie spánku, telu len signalizuje, že už je tma a večer. Najhlbší spánok a najnižšia telesná teplota sú typické pre neskorú noc a skoré ranné hodiny.
Okrem cirkadiánneho rytmu telu signalizuje čas spánku aj chemická zlúčenina adenozín, tá sa kumuluje počas celého dňa, keď ste hore a nespíte. Čím viac adenozínu sa vám vytvorí v mozgu, tým viac budete ospalý. Ak sa teda cítite unavený, vaše telo sa vám snaží naznačiť, aby ste si ľahli a načerpali silu do ďalšieho dňa.