Murál Rieka je posvätná kvôli sebe samej, vytvorený pre projekt Trenčín
Niektoré umelecké diela len pozorujeme. Iné sa stanú súčasťou miesta, ľudí a ich každodenného života. Presne takýto prístup charakterizuje tvorbu Rigo23 – medzinárodne uznávaného umelca pôvodom z portugalského ostrova Madeira, ktorý už viac ako tri desaťročia vytvára monumentálne maľby a verejné umelecké diela po celom svete.
Jeho tvorba presahuje estetiku. Dotýka sa tém identity, slobody, komunity a spoločenskej zodpovednosti. Pracoval v mestách od San Francisca cez Hongkong až po Berlín a jeho diela vznikali v spolupráci s miestnymi komunitami, často ako trvalá súčasť verejného priestoru.
Pri príležitosti projektu Trenčín 2026 – Európske hlavné mesto kultúry zavítal Rigo23 aj do Trenčína, kde pripravuje rozsiahlu nástennú maľbu. Mali sme príležitosť porozprávať sa s ním nielen o tomto projekte, ale aj o tom, čo preňho znamená verejné umenie, akú úlohu môže zohrávať v mestách a prečo je preňho dôležitejší samotný proces tvorby než výsledné dielo.
Rigo 23: Rieka je metaforou života. Neustále sa mení, plynie a spája
V Trenčíne vzniklo pri príležitosti titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026 nové veľkoformátové dielo vo verejnom priestore. Jeho autorom je medzinárodne pôsobiaci umelec Rigo 23, ktorý pre nástennú maľbu pracoval so silikónovými fasádnymi nátermi Weber. V rozhovore hovorí o farbách, práci s materiálom, význame rieky aj o tom, prečo je preňho voda silným symbolom.
Pochádzate z ostrova. Ovplyvnilo to aj spôsob, akým ste premýšľali o farbách tejto maľby?
Áno, určite. Pochádzam z ostrova, takže pre mňa je voda prirodzene viac modrá – spájam si ju s oceánom. Rieka je však iná, často pôsobí viac zeleno. Práve to bolo jednou z výziev pri tejto práci: nájsť správnu rovnováhu medzi modrou a zelenou tak, aby spolu fungovali prirodzene a vizuálne príjemne. Bol som veľmi spokojný s farebnou paletou aj tónmi farieb. Pôsobili jemne a mali v sebe niečo z akvarelovej maľby. To mi veľmi vyhovovalo.
Pri realizácii ste použili silikónové fasádne nátery. Ako sa vám s nimi pracovalo?
Áno, išlo o silikónové nátery. Použili sme približne sedem až osem farebných odtieňov. Pracovalo sa s nimi veľmi dobre – ľahko sa nanášali a zároveň sa s nimi dalo čisto pracovať. Používali sme jednoduché nástroje: valčeky, štetce, ceruzku a vodováhu, najmä pri vymeriavaní a tvorbe línií. Nebolo to technicky komplikované, ale vyžadovalo si to presnosť.
Ako vyzerala samotná príprava steny?
Stena mala určitú štruktúru, čo trochu sťažovalo kreslenie presných línií. Zároveň však bola vo veľmi dobrom stave, keďže bola relatívne nedávno zateplená a povrchovo upravená. Preto som nemusel nanášať penetračný náter, hoci som s tým pôvodne počítal. Najskôr som si všetko vymeral a predkreslil ceruzkou. S maľovaním mi pomáhal jeden človek, ale samotné rozvrhnutie písmen, meranie a kresbu som robil sám.
Ako hodnotíte spoluprácu s dodávateľmi a realizačným tímom?
Spolupráca bola výborná. Jozef aj distribučný tím z Woodcote Trenčín boli fantastickí. Rovnako dobre fungovala aj spolupráca so spoločnosťou, ktorá zabezpečovala lešenie. Všetko prebehlo veľmi dobre.
Čo by ste chceli, aby si ľudia z tejto maľby odniesli? Aký pocit alebo myšlienku má v nich vyvolať?
V meste bežne vidíme dva typy nápisov. Prvým sú informačné značky – napríklad dopravné smerovníky, ktoré ukazujú cestu do Bratislavy alebo inam. Tie v priestore zostávajú dlhodobo. Druhým typom sú reklamné nápisy, ktoré sa nám snažia niečo predať – autá, členstvo vo fitnescentre alebo iné produkty.
Murály často prinášajú do mesta krásu, ale bývajú veľmi abstraktné. Táto maľba je trochu iná. Na prvý pohľad môže pôsobiť takmer ako billboard alebo reklamný nápis, ale v skutočnosti nepropaguje nič, čo by niekomu patrilo. Hovorí o niečom, čo tu už je a čo patrí všetkým.
,,Rieka nie je niekoho vlastníctvom. Je pre ľudí, ale aj pre ryby, vtáky, stromy a celé prostredie okolo nej."
Prečo práve rieka?
Rieka je niečo, čo by si ľudia mali viac uvedomovať. Nie každé mesto má šťastie, že má rieku. V Los Angeles, kde žijem, existuje LA River, ale veľká časť je z betónu a vody je tam veľmi málo. Je to skôr smutný pohľad. Podobnú skúsenosť mám aj zo São Paula v Brazílii, kde bola rieka kedysi silno znečistená a človek pri nej nechcel tráviť čas.
,,Preto si myslím, že rieka v meste je hodnota. Niečo, čo si zaslúži pozornosť."
Bola rieka hlavnou témou už od začiatku?
Áno, keď som prvýkrát prišiel do Trenčína v novembri 25, hľadal som spojenie medzi miestom a stenou. Postupne sa ukázalo, že rieka je pre mňa kľúčovým motívom. Nie stromy, nie hrad, ale rieka.
,,Rieka je pre mňa aj metaforou života. Neustále sa mení. Niekedy sme v živote hore, inokedy dole. Niekedy ideme s prúdom, inokedy máme pocit, že ideme proti nemu. A niekedy nájdeme v rieke kameň, o ktorý sa môžeme na chvíľu oprieť, zastaviť sa, nadýchnuť a premyslieť si, ako sa dostaneme na druhú stranu."
To je pre mňa veľmi silný obraz.
Bude na maľbe aj váš podpis?
Áno, dielo podpíšem. Chcem ho zároveň venovať ľuďom zo severnej Kalifornie, ktorí ma naučili vnímať rieku ako niečo posvätné.
Pracujete vždy na jednom projekte, alebo máte rozbehnutých viac vecí naraz?
Väčšinou pracujem fyzicky na jednom projekte, ale zároveň komunikujem o ďalších pripravovaných veciach. Po dokončení tejto maľby cestujem do Portugalska, kde budem maľovať v interiéri.
Kde najbližšie k Slovensku môžu ľudia vidieť vaše ďalšie dielo?
Najbližšie stále existujúce dielo je pravdepodobne v Lyone vo Francúzsku. Nachádza sa na riečnom ostrove, kde sa stretávajú dve rieky – Saône a Rhône. Vzniklo v roku 2010. Mal som síce aj výstavu vo Viedni, ale tá bola v múzeu, takže tam po mne nezostalo trvalé dielo vo verejnom priestore. Dá sa teda povedať, že toto je moje jediné dielo v širšom regióne.
