Najzaujímavejšie stavby sveta - edícia IKONY MIEST

Tádž Mahal, Agra, India

Tádž Mahal je najznámejšou a najikonickejšou stavbou v celej Indii. Nachádza sa pri meste Agra, v najľudnatejšej časti tejto krajiny, v Uttarprádeši.

Toto mauzóleum bolo vybudované v 17. storočí pre zosnulú manželku mughalského vládcu Šáhdžahána, Mumtazmahál, ktorá zomrela vo veku 36 rokov. Keďže Šáhdžahán svoju manželku veľmi ľúbil a rešpektoval, napokon bola mu údajne veľkou oporou, politickou radkyňou a mali spolu 13 detí (zomrela pri pôrode 14-teho), jej smrť ho veľmi zasiahla. Po vyše dvojročnom trúchlení sa tak rozhodol na znak ich lásky postaviť jej túto monumentálnu hrobku.

Tádž Mahal je postavený z bieleho mramoru v indicko-islamskom štýle. Ústredným bodom celého komplexu je práve hrobka, ktorá stojí na štvorcovom podstavci a pozostáva zo symetrickej budovy s ívanom (oblúkový vchod) zakončenej veľkou, 35 metrov vysokou kupolou.

Okolo hrobky sa nachádza nádherná mughalská záhrada. Na polceste medzi hrobkou a bránou v strede záhrady je vyvýšená mramorová vodná nádrž s reflexným bazénom umiestneným tak, aby odrážala obraz mauzólea.

Tádž Mahal bol v roku 1983 vyhlásený za svetové dedičstvo UNESCO a ročne pritiahne viac ako 6 miliónov turistov.

Zámok vo Versailles, Versailles, Francúzsko

Veľkolepý zámok vo Versailles pri Paríži vznikol rozšírením pôvodného loveckého pavilónu Ľudovíta XIII., na príkaz jeho syna Ľudovíta XIV. známeho aj ako Kráľ Slnko, v 17.storočí. Jeho cieľom bolo postaviť to najprepychovejšie kráľovské sídlo, ktoré by svojou majestátnosťou predčilo všetky ostatné zámky a paláce. Napokon sa mu to aj podarilo, veď len na jeho chod údajne ročne minuli až štvrtinu príjmov Francúzska.

Komplex, ktorý až do francúzskej revolúcie slúžil ako sídlo kráľovského dvora, pozostáva z mnohých budov, prevažne v barokovom štýle a obrovského areálu záhrad. Medzi najnavštevovanejšie časti patrí rozhodne zrkadlová sieň, v ktorej sa nachádza až 357 zrkadiel. Zážitok stáť v obrovskom priestore tejto siene a vidieť odrazy svetla, obrovské množstvo zlata a krištáľu a nekonečne sa množiace odrazy v striebristých zrkadlách, kamkoľvek sa pozriete, je neopakovateľný. V roku 1919 tu bola podpísaná kapitulácia Nemecka a ukončená I. svetová vojna.

V záhradách nájdeme aj paláce Veľký a Malý Trianon, v ktorých boli podpísané ďalšie mierové zmluvy po I. svetovej vojne, ktoré oficiálne deklarovali okrem iného aj hranice novovzniknutého Československa.

Zámok vo Versailles je zapísaný do UNESCO a patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v Európe, kde jeho krásy každý rok ocení vyše 15 miliónov návštevníkov.

Zakázané Mesto, Peking, Čínska ľudová republika

Spolu s Veľkým čínskym múrom je Zakázané mesto najznámejšou kultúrnou pamiatkou Číny. Slúžil ako cisársky palác počas dynastií Ming a Čching, od prvej polovice 15. storočia, kedy bol postavený, až do roku 1911, keď padla dynastia Čching. 

Celkovo bolo na území zakázaného mesta postavených okolo 800 budov a spolu s rozľahlými záhradami tvorí uzatvorený celok s rozlohou 720 000 m². Nachádza sa tu údajne až 9 999 miestností. Nakoľko sa tradičná čínska architektúra rozprestiera skôr do šírky ako do výšky, budovy Zakázaného mesta sú nevysoké, ale priestor okolo nich doslova berie dych.

Zakázané mesto má obdĺžnikový tvar, so stranami dlhými 961 metrov a 753 metrov. Okolo je obohnané vysokou hradbou a vodnou priekopou.

Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že hlavný vstup do mesta je cez slávnu Bránu Nebeského pokoja (Tchien-an-men), no do samotného areálu sa vstupuje až niekoľko stoviek metrov severnejšie, cez Poludníkovú bránu.

Mimochodom, južne od Brány Nebeského pokoja, sa nachádza námestie Brány Nebeského pokoja, ktoré je tretím najväčším námestím sveta a odohralo sa tu mnoho významných udalostí čínskej histórie, okrem iného vyhlásenie Čínskej ľudovej republiky Mao Ce Tungom, ale aj obrovský masaker po protestoch v roku 1989, kde armáda údajne zabila okolo 3000 ľudí.

Do roku 1911 bolo Zakázané mesto verejne nedostupné. Po páde dynastie bola časť sprístupnená obyčajným ľuďom a dnes v nej sídli Palácové múzeum. V roku 1987 bolo zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako najväčší a najzachovalejší palácový komplex na svete.

Koncertná Sieň Walta Disneyho, Los Angeles, Spojené Štáty Americké

Toto nádherné architektonické dielo navrhnuté Frankom Gehrym patrí k novodobým dominantám Mesta anjelov. Lillian Disney, vdova po Waltovi Disney, výrazne finančne prispela na jeho vybudovanie. Chcela, aby v meste vyrástla nová hala na koncerty, ktorou by vzdala hold jej zosnulému manželovi. Stavba bola dokončená a otvorená v roku 2003.

Akustiku v koncertnej sále navrhol Yasuhi Toyota a patrí k tým najlepším na svete. Zatiaľ čo väčšina exteriérových častí budovy bola navrhnutá z nerezu s matným povrchom, miestnosť zakladateľov a detský amfiteáter boli postavené z vysoko leštených panelov pripomínajúcich zrkadlo. Toto spôsobilo, že niektorí obyvatelia okolitých domov boli počas slnečných dní silno osvetlení slnečnými lúčmi. V ich bytoch a aj na okolitých chodníkoch sa tak vytváralo neznesiteľné teplo. Na vyriešenie tohoto problému využili počítačovú analýzu povrchu stavby, ktorá identifikovala panely spôsobujúce tento jav. V roku 2005 sa problémové panely vybrúsili, aby sa odstránili nechcené odlesky.

Budova je v súčasnosti sídlom losangeleskej filharmónie.

The Sydney Opera House, Sydney, Austrália

Svetovo uznávaný nezameniteľný symbol Sydney bol vizionárskym majstrovským dielom slávneho dánskeho architekta Jørna Utzona a víta návštevníkov už od jeho otvorenia kráľovnou Alžbetou II. v októbri 1973.

Práce na budove opery v Sydney sa začali v roku 1959. Bola postavená na Bennelong Point pri Sydney Harbour Bridge, kde bola viditeľná zo všetkých strán.

V strede charakteristického dizajnu bol súbor vzájomne prepojených klenutých škrupín, ktoré sa stali jedným z najnáročnejších inžinierskych projektov na svete. Každý z plášťov je vyrobený z prefabrikovaných betónových rebrových segmentov stúpajúcich k hrebeňovému nosníku, ktoré drží pohromade 350 km napnutého oceľového lana. Geometricky je každá polovica jednotlivých škrupín segmentom gule.

Konštrukcia škrupín zahŕňala jedno z prvých použití počítačovej analýzy na pochopenie zložitých síl, ktorým budú vystavené, a trvalo niekoľko rokov, kým sa našlo riešenie - že všetky škrupiny by boli vytvorené ako časti z gule, podopreté na klenuté rebrá.

Opera stojí na 580 betónových mólach zapustených až 25 metrov pod hladinou mora. Dve hlavné sály sú umiestnené vedľa seba, so sklenenými závesmi odhaľujúcimi priestory foyer. K dvom sieňam vedú takmer 100 m široké monumentálne schody.

Operu v Sydney navštívi každý rok viac ako 8 miliónov ľudí a od roku 2007 je zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, ako vôbec prvá budova, ktorej architekt je ešte nažive.

Elizabeth’s Tower, Londýn, Spojené Kráľovstvo

Ikonická Elizabeth Tower, známejšia podľa nesprávneho názvu Big Ben, je najľahšie rozpoznateľná časť Westminsterského paláca.

Po požiari, ktorý zničil pôvodný Westminsterský palác v roku 1834, architekt Charles Barry predložil návrh plánu nového paláca, ktorý zahŕňal aj hodinovú vežu. Hodinová veža bola napokon dokončená v roku 1859, dvadsaťpäť rokov po vyhorení pôvodnej budovy.

Elizabeth Tower bola navrhnutá v neogotickom štýle. Ciferník je tvorený z bielej vitráže, ktorá pozostáva z 312 rôznych kusov skla. Samotné ručičky sú vyrobené zo železa, pričom hodinová ručička má okolo 2,75 m  a minútová ručička má dĺžku 4,26 m. Hodiny vyrobil Edward John Dent a jeho syn Frederick Dent, renomovaní hodinári tej doby. Majú vyše 300 kg kyvadlo a hodinový mechanizmus vážiaci päť ton. Hodiny sú známe tým, že sú neuveriteľne presné.

Ako sme si už povedali, verejnosť často volá túto vežu Big Ben, no Big Ben je meno hlavného a najväčšieho zvona vo veži. Má hmotnosť 13,76 ton a jeho srdce váži 203 kg. Doba medzi jednotlivými údermi zvonu je 5 sekúnd. Mylne býva považovaný za najťažší zvon vo Veľkej Británii. V skutočnosti je až tretím najťažším zvonom po zvone v londýnskej St Paul's Cathedral a zvone v Liverpoolskej katedrále.

Koloseum, Rím, Taliansko

Koloseum je tiež známe ako Flaviánsky amfiteáter a nachádza sa v Ríme, v Taliansku. Predstavuje veľký, elipsovitý amfiteáter, najväčší na svete. Stavba sa začala v roku 70 za cisára Vespasiana a dokončená bola v roku 80 za Tita.

Využíval sa najmä na gladiátorské zápasy, bitky, poľovačky a popravy. Podľa odhadov sa do Kolosea zmestilo 50 000 - 80 000 ľudí. Diváci sedeli na základe ich sociálneho postavenia, pričom elitní diváci boli najbližšie k aréne a občania nižšej triedy vyššie.

Vonkajšia fasáda Kolosea pozostáva zo štyroch poschodí, pričom spodné tri pozostávajú z 80 oblúkov. Z estetického hľadiska oblúky odľahčujú vizuálny aspekt masívnej budovy. Ale ideologicky fungujú ako početné víťazné oblúky, čo odráža skutočnosť, že Koloseum bolo postavené z koristi Judey.

Okrem svojej veľkosti sa architektúra Kolosea môže pochváliť aj niekoľkými pozoruhodnými technickými prvkami. Jednou z takýchto funkcií boli vela (lat. „plachty“). Vela boli plátené markízy, ktoré zakrývali divákov a chránili ich pred slnečným žiarením, keď sledovali zápas. Aréna bola pokrytá pieskom, aby sa ľahko vpila krv preliata počas zápasov, a pod sebou mala zložitú sieť subštruktúr, známych ako hypogeum.

Hypogeum bolo rozdelené na komory a tunely, ktoré sa používali na rôzne účely vrátane skladovania rekvizít. Séria výťahových systémov a padacích dverí poskytovala dramatické a neočakávané vstupy pre gladiátorov a zvieratá do arény.

Každý rok sa na toto miesto, taktiež zapísané v UNESCO, príde pozrieť vyše 6 miliónov turistov.

Eiffelova veža, Paríž, Francúzsko

Kto by nepoznal túto dominantu hlavného mesta Francúzska. 324 metrov vysoká veža, navrhnutá Gustavom Eiffelom, bola postavená v roku 1889 ako súčasť Svetovej výstavy a je najvyššou stavbou v Paríži až dodnes. Dokonca, počas svojej výstavby Eiffelova veža prekonala Washingtonov pamätník a stala sa najvyššou stavbou na svete, tento titul si držala 41 rokov až do dokončenia Chrysler Building v New Yorku v roku 1930.

Pôvodne bola ostro kritizovaná niektorými poprednými francúzskymi umelcami a intelektuálmi za svoj dizajn, no stala sa globálnou kultúrnou ikonou Francúzska a jednou z najznámejších stavieb na svete.

Veža má tri poschodia prístupné pre návštevníkov, pričom na prvom a druhom poschodí sú reštaurácie. Horná plošina najvyššieho poschodia je vo výške 276 m nad zemou, čím ide o vôbec najvyššiu plošinu v Európskej únii. Návštevníci sa môžu na prvé dve poschodia dostať výťahom, alebo zdolať vyše 300 schodov na každé z nich. Aj keď na najvyššie poschodie vedie schodisko, zvyčajne je prístupné iba výťahom.

Vežu navštívi denne v priemere okolo 25 000 ľudí. Od jej otvorenia sa tak po jej plošinách prešlo už vyše 250 miliónov turistov a s ročným počtom takmer 7 miliónov zakúpených lístkov tak patrí na prvú priečku návštevnosti pamiatok s plateným vstupom na svete.

Šikmá veža v Pise, Pisa, Taliansko

Veža je známa svojím neúmyselným naklonením na jednu stranu. Všetko sa to začalo počas výstavby a naklonenie je spôsobené nedostatočným základom v zemi, ktorá je na jednej strane príliš mäkká na to, aby uniesla váhu konštrukcie. Náklon sa časom zvyšoval, kým sa konštrukcia koncom 20. storočia a začiatkom 21. storočia nestabilizovala.

Veža je jednou z troch stavieb na Katedrálnom námestí v Pise (Piazza del Duomo), ktorá zahŕňa aj katedrálu a krstiteľnicu. Výška veže je 55,86 metra na nižšej strane a 56,67 m na vyššej strane. V súčasnosti je náklon veže skoro 4 %.

Stavba sa pripisuje lokálne pôsobiacemu architektovi Bonannovi Pisanovi, no niektoré výskumy sa domnievajú, že stavbu staval, podobne ako neďalekú krstiteľnicu, architekt Diotisalvi.

Veža bola postavená v 3 etapách trvajúcich 199 rokov. Základy boli položené v roku 1173, no posledná časť, zvonica, bola dokončená až v roku 1372.

Vnútro stavby je z kameňov a malty a zvonka je pokrytá bielym mramorom. Medzi vnútornými a vonkajšími stenami je meter široké schodisko s 294 schodmi.

Zvonica má 7 zvonov, najväčší pribudol v roku 1655 a váži tri a pol tony.

V roku 1990, keď dosiahla veža náklon cez 5 %, bola z bezpečnostných dôvodov zatvorená pre verejnosť. Nasledovali úpravy, ktoré vežu upevnili a zmiernili náklon na súčasných 3.9 %. Od roku 2001 je znovu otvorená pre turistov.

Casa Milà, Barcelona, Španielsko

Budovu, tiež známu ako La Pedrera, navrhol katalánsky architekt Antoni Gaudi a nachádza sa v Barcelone v Španielsku. Ide o poslednú civilnú stavbu tohto významného architekta predtým, ako sa pustil do svojho celoživotného diela, katedrály Sagrada Familia.

Bola postavená v rokoch 1906 až 1912 a jej dizajn bol vtedy považovaný za veľmi odvážny kvôli zvlnenej kamennej fasáde a kovaným dekoráciám.

Stavba sa skladá z dvoch budov usporiadaných okolo dvoch nádvorí a má strechu korunovanú strešnými oknami, ventilátormi a komínmi. Zvlnené priečelia fungujú na systéme vodorovných výstuží pripevnených k neviditeľným nosníkom. V budove sa nenachádza ani jedna rovná línia, dokonca ani v interiéri.

La Pedrera bola v roku 1984 zapísaná medzi kultúrne dedičstvo UNESCO. Horné podlažie, podkrovie a strecha sú v súčasnosti prístupné pre verejnosť. V budove sa nachádza múzeum Antonia Gaudího s expozíciou jeho prác, malieb, kresieb a fotografií.

Biely dom, Washington, Spojené štáty americké

Biely dom, alebo oficiálna rezidencia a pracovisko prezidenta Spojených štátov amerických, sa nachádza vo Washingtone a od roku 1800, keď bol prezident John Adams, je sídlom prezidenta USA.

Navrhol ho írsky architekt James Hoban a postavili ho v rokoch 1792 až 1800 v neoklasicistickom štýle na motív budovy Leinster House v Dubline. V roku 1814 kaštieľ zapálila britská armáda, pričom bol zničený interiér a veľká časť exteriéru budovy. S rekonštrukciou začali takmer okamžite a už v roku 1817 bol Biely dom opäť obývaný, tentokrát už prezidentom Jamesom Monroeom. Vonkajšia výstavba bola dokončená pridaním polkruhového južného portika (stĺporadia) v roku 1824 a severného portika v roku 1829.

K dispozícii je 132 izieb, 32 kúpeľní a 6 poschodí, aby vyhovovali všetkým ľuďom, ktorí v Bielom dome žijú, pracujú a navštevujú ho. Najznámejšia z týchto miestností je Oválna pracovňa, ktorá je oficiálnou pracovňou prezidenta a nachádza sa v západnom krídle.

Biely dom navštívi denne približne 6 000 návštevníkov.

Veľký čínsky múr, Čína

Legenda o tom, že stavbu tejto vyše 8 850 km dlhej steny vidieť z mesiaca už bola dávno vyvrátená, no na monumentálnosti a dôležitosti tejto stavby to nič nemení. Dnešný vzhľad má predovšetkým z výstavby z 15. až začiatku 17. storočia za dynastie Ming. Účelom múru bolo predovšetkým chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi.

Rozmery stavby sa na rôznych miestach líšia. Šírku má medzi 5 m - 8 m a výška sa pohybovala medzi 6 m - 10 m. Vnútri múra sa nachádzajú spojovacie chodby a skladovacie priestory. Každých niekoľko sto metrov je múr zosilnený vežami, ktoré slúžili ako pozorovacie a signálne stanovištia, či ako obranné útočisko v prípade núdze. Celkový počet veží sa odhaduje na 25 000.

Od roku 1987 je Veľký čínsky múr na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zreštaurované nie sú všetky jeho úseky a turisticky prístupné sú len niektoré menšie časti.

Hagia Sophia, Istanbul, Turecko

Hagia Sophia, chrám večnej múdrosti, bol pôvodne postavený ako kresťanský kostol, neskôr bol zmenený na mešitu, potom na múzeum a v poslednej dobe sa objavujú pokusy o jeho premenu späť na mešitu. Je majstrovským architektonickým dielom. Tento dokonalý príklad byzantskej architektúry sa nachádza v Istanbule v Turecku.

Až do 16. storočia bola najväčšou katedrálou na svete. Okrem náboženských funkcií plnila i úlohy kultúrne a politické. Konali sa tu korunovácie byzantských cisárov, či viaceré koncily. Po páde Konštantínopolu v roku 1453 bola konvertovaná na mešitu, v dôsledku čoho boli postupne pristavané minarety a odobrané niektoré prvky, vrátane oltárov, ktoré sa nestotožňovali s Islamom.

Panteón, Rím, Taliansko

Rím je domovom mnohých úžasných budov a jednou z najúžasnejších je práve Panteón.

Tento „Chrám bohov“ bol postavený okolo roku 126 nášho letopočtu. Strecha Panteónu je inšpiráciou pre architektov na celom svete už skoro 2 000 rokov, ide totiž o najväčšiu nevystuženú betónovú kupolu na svete.

Budova Panteónu pozostáva z dvoch hlavných architektonických prvkov. Prvým je hlavná budova (známa ako „rotonda“) s kruhovým pôdorysom a hrubou stenou bez okien, v ktorej je 7 veľkých výklenkov na úrovni terénu. Táto stena je prevýšená pologuľovou kupolou s veľkým centrálnym otvorom (tzv. „oculus“).

Druhým prvkom  je vyčnievajúci portikus alebo veranda, pred ktorou je fasáda, pozostávajúca z 8 stĺpov vpredu a dvoch po stranách. Táto konštrukcia umožňuje prístup k dverám do hlavnej budovy.

Nachádza sa tu  i viacero náhrobkov významných osobností. Sú tu napríklad pochovaní talianski králi Viktor Emanuel II. a Umberto I., no jedným z najnavštevovanejších hrobov je ten, patriaci renesančnému umelcovi Raffaelovi.

Od roku 1980 je Panteón súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Tančící dům, Praha, Česká Republika

Pražskú budovu Nationale-Nederlanden s názvom Tancujúci dom navrhli chorvátsko-český architekt Vlado Milunić a kanadsko-americký architekt Frank Gehry.

Dekonštruktivistická alebo novobaroková architektúra tvorí nezvyčajný tanečný tvar vďaka 99 betónovým panelom, z ktorých každý má iný tvar a rozmer. Pomenovaný je podľa tvaru svojich dvoch nárožných veží, inšpirovaných slávnym medzivojnovým tanečným párom Freda Astaira a Ginger Rogersovej.

Stavba rozprúdila v Prahe diskusiu o architektúre, keďže mnohí ju podporovali, ako modernú architektúru, ktorú mesto potrebuje, no veľa ľudí ju odsúdilo s tým, že do historickej Prahy sa budova jednoducho nehodí a narúša mestskú panorámu.

V budove sú kancelárske a kongresové priestory, ako aj umelecká galéria a reštaurácia na najvyššom poschodí.

Skalný dóm, Jeruzalem, Izrael

Skalný dóm v Jeruzaleme, majstrovské dielo islamskej architektúry, postavil kalif Abd al-Malik v rokoch 687 až 691.

Osemuholníkový pôdorys a kupola s priemerom skoro 20 m, namontovaná na vyvýšenom kruhovom bubne stojacom na 16 podperách, sú byzantského štýlu. V exteriéri je dóm zdobený perzskými dlaždicami, ktoré pridal Suleiman I. v roku 1561. Vnútorná výzdoba je v súčasnosti tvorená mramorom, mozaikou a fajansou.

Podobne ako Hagia Sofia, aj Skalný dóm prešiel niekoľkými prerodmi z islamskej stavby na kresťanskú a opäť na islamskú. Je to jedna z najstarších zachovaných islamských pamiatok.

UNESCO ho v roku 2017 označilo za svetové dedičstvo a nazvali ho „najznámejšou pamiatkou v Jeruzaleme“ spolu s dvoma neďalekými stavbami Starého mesta: Múr nárekov a „rotunda vzkriesenia“ v kostole Božieho hrobu. Dóm bolo až do polovice 20. storočia pre nemoslimov nemožné navštíviť, dnes sú však jeho priestory prístupné pre každého.

Cheopsova pyramída v Gíze, Gíza, Egypt

Veľká pyramída v Gíze, Cheopsova pyramída, alebo aj Chufevova pyramída neďaleko Káhiry je jedným zo siedmich divov starovekého sveta a jediným z týchto starovekých divov sveta, ktorý ešte existuje. Táto 138,7 metra vysoká hrobka faraóna Cheopsa leží na okraji hlavného mesta Egypta Káhiry, na pyramídovom poli, takmer v jednej línii s Menkaureho pyramídou a Rachefovou pyramídou.

Postavená bola okolo rokov 2600 - 2580 pred n.l. za vlády faraóna Cheopsa. Podľa Herodota pyramídu stavalo 20 rokov asi 100 000 ľudí. Dnes sa však odborníci zhodujú, že na stavbe pracovalo “iba” niečo cez 30 000 robotníkov, niektorí dokonca hovoria len o 10 000. Tvorí ju až 2,3 milióna kvádrov, čo znamená, že ak stavba trvala toľko, ako sa historici domnievajú, za jeden deň muselo byť položených cca 315 kvádrov o hmotnosti cca 2.5 tony. Každý kváder bol individuálne opracovaný, aby zapadol presne na určené miesto.

Vo vnútri má Veľká pyramída tri komory a veľkú galériu, avšak ešte stále nebola celá preskúmaná. Veľká pyramída je najviac navštevovanou pamiatkou Egypta a už niekoľko desaťročí je celý komplex pyramíd zaradený do UNESCO.

Machu Picchu, Peru

Machu Picchu, čo v miestnom jazyku Quechua znamená „Stará hora“, je známe miesto v Peru. Hovorí sa mu aj „stratené mesto Inkov“.

Ruiny strateného mesta sa nachádzajú v horách vo výške viac ako 2 400 metrov nad morom. Táto ruina pozostávala z viac ako 200 rôznych budov a stavieb. Ruiny sa stali známymi až v roku 1911, keď na miesto priviedli amerického archeológa miestni obyvatelia.

Machu Picchu bolo založené niekedy v 14. storočí a žilo v ňom pravdepodobne viac ako 1 000 ľudí. Keďže lokalita je postavená na horskom hrebeni, a preto by počas obdobia dažďov vždy hrozilo nebezpečenstvo zosuvu svahu, v okolí mesta bolo vybudovaných viac ako 600 terás a dobre usporiadaný odvodňovací systém.

Mesto je čarovným pohľadom a skvelým príkladom umného inžinierstva Inkov, pretože stavby a budovy mesta boli postavené bez použitia kolies.

Ročne Machu Picchu navštívi vyše 5 miliónov ľudí. Pre veľký počet turistov sa krajina snaží počet návštev obmedzovať vysokými cenami vstupného.

Angkor Wat, Siem Reap, Kambodža

Angkor Wat je so svojou širokou priekopou a vežami podobnými hradom z kvapľového piesku jedným z najkrajších miest svetového dedičstva.

Počas 12. storočia nariadil stavbu kráľ Suryavarman II., vládca bývalej Khmérskej ríše v juhovýchodnej Ázii. Chrám je vybudovaný v klasickom štýle khmérskej architektúry. Svojou celkovou výmerou okolo 1 km² je považovaný za najrozľahlejší náboženský komplex na svete.

Typickými prvkami stavebného štýlu tohto chrámu sú lomené oblúky, veže „ozubené“ ako kvety lotosov, honosné chodby, postupne sa rozširujúce do výstavných priechodov, pavilóny zostavené do tvaru kríža lemujúce celú hlavnú os chrámu.

Angkor Wat sa stal symbolom Kambodže a zdrojom národnej hrdosti pre miestnych ľudí. Chrám je na každej vlajke Kambodže približne od roku 1863.

Petra, Wadi Musa, Jordánsko

Petra, najslávnejšie archeologické nálezisko Jordánska, bolo počas svojho vrcholu rušným obchodným centrom, kde občania obchodovali s arabským kadidlom, čínskym hodvábom a indickým korením.

Nabatejci postavili staroveké mesto v juhozápadnej púšti krajiny okolo roku 400 pred Kristom, no západný svet ho neobjavil až do 19. storočia.

Prístup k nemu vedie cez úzky kaňon s týčiacimi sa chrámami a hrobkami vytesanými do ružových pieskovcových útesov. Všetky stavby, chrámy, hrobky či amfiteáter boli vytesané do červeného pieskovca, preto sa mnohokrát stretneme aj s názvom Mesto červenej ruže. Mesto dosiahlo najväčší rozkvet a význam okolo roku 62 pred Kr., kedy tu žilo asi okolo 30 000 ľudí.

Od roku 1985 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO a posledné roky (mimo COVID-19) toto mesto navštívi ročne vyše milión turistov.

Chichén Itzá, polostrov Yukatan, Mexico

Chichén Itzá je zničené staroveké mayské mesto, ktoré zaberá plochu 25 km2 v štáte Yucatán v Mexiku. Predpokladá sa, že to bolo náboženské, vojenské, politické a obchodné centrum, v ktorom na vrchole bývalo až 35 000 ľudí. Zároveň je to veľmi mystické miesto, pretože o väčšine budov sa vôbec nevie, na čo vlastne slúžili.

Mestu dominuje El Caracol, prezývaný aj Observatórium, kvôli veži umiestnenej v jej strede. Tá pravdepodobne slúžila ako observatórium.

Absolútne najznámejšou stavbou celého mesta je však 30 metrov vysoká pyramída El Castillo, známa aj pod názvom Kukulkánov chrám. Je považovaná za jeden z nových 7 divov sveta. Bola zasvätená bohovi Kukulkánovi.

Jej poloha je v súlade s astronomickými javmi – na jeden z rohov pyramídy dopadajú popoludňajšie slnečné lúče priamo v deň jarnej a jesennej rovnodennosti. Každá strana pyramídy má 91 schodov, takže spolu ich je 364. Posledný schod na vrchol pyramídy majú všetky strany spoločný, takže dokopy je to 365 schodov, rovnako ako počet dní v roku.

Hoci Kukulkánova pyramída je najznámejšia a najnavštevovanejšia, v Chichén Itzá je množstvo ďalších. Osario je veľmi podobná, ale je menšia a v strede je vchod do prírodnej jaskyne.

Las Monjas je jednou z najviac zdobených budov v Chichén Itzá. Na budove je možné vidieť rôzne ornamenty a našli sa tu vzácne texty, zapísané mayským písmom.

Od roku 1988 je Chichén Itzá zapísaná ako kultúrne dedičstvo UNESCO, poprechádzať po tomto mystickom mieste sa ročne príde čosi vyše milióna turistov.

Akropolis, Atény, Grécko

Akropola je komplex na kopci v strede Atén, v ktorom sa nachádzajú jedny z najznámejších historických stavieb v Grécku. Najdôležitejšou stavbou na Akropole je Partenón, staroveký chrám zasvätený bohyni Aténe.

Postavený medzi rokmi 447 až 432 pred Kristom je považovaný za jeden z najväčších úspechov klasickej antickej architektúry. Parthenon má celkovo 46 vonkajších stĺpov a 23 vnútorných stĺpov, pričom každý stĺp je v dórskom štýle a má 20 drážok.

Z ďalších stavieb na Akropole spomeňme Erechtheion, známy aj ako Chrám Atény Polias, ktorého najfascinujúcejšia časť je Sieň panien. V tejto stavbe vystriedali tradičné oporné stĺpy tzv. Karyatídy, sochy ženskej postavy, nesúce na hlavách kôš, zdobený tradičným iónskym kymami – listami, na ktorých spočíva strecha priečelia. Sú oblečené v rúchu, ktoré siaha až k nohám a aj napriek tomu, že na podstavci pevne spočívajú, prepožičiavajú im pohyb celkom ľahko pokrčené nohy a dodávajú im pôvab a eleganciu, že sa zdá akoby váhu nimi nesenej strechy ani necítili.

Aj toto miesto patrí do UNESCO a to od roku 1987. Ide o jednoznačne najnavštevovanejšiu pamiatku hlavného mesta Grécka, s ročnou návštevnosťou bezmála 2 miliónov turistov.

Pompeje, Taliansko

Pompeje, postavené asi pred 2 000 rokmi počas Rímskej ríše, boli znovuobjavené v roku 1748.

Neďaleko Neapolu, v oblasti zvanej Katánia, v juhozápadnom Taliansku bolo toto historické miesto pochované pod lávou a popolom pri erupcii sopky Vezuv v roku 79 nášho letopočtu. Asi 6 metrov popola spadlo na Pompeje, čo spôsobilo, že pod jeho váhou sa zrútili strechy, ale steny zostali nedotknuté.

Erupcia zachovala všetko - od pohárov s konzervovaným ovocím, cez maľby na stene až po telá, o ktorých sa predpokladá, že sú obeťami. Napriek tomu boli vykopané iba dve tretiny miesta a dodnes veľa zostáva pochovaných pod popolom.

Zachované ruiny sú chránené ako súčasť svetového dedičstva UNESCO.

Efez, Turecko

Kedysi staroveké grécke mesto známe ako Efez je dnes jedným z najlepšie zachovaných antických miest na svete.

Toto miesto bolo postavené v 10. storočí pred Kristom a má mnoho pôsobivých ruín vrátane obrovského amfiteátra, ktorý mal miesta na sedenie pre 25 000 ľudí.

V roku 1863 začal britský architekt John Turtle Wood, sponzorovaný Britským múzeom, hľadať Artemidin chrám v Efeze, jeden z pôvodných 7 divov sveta. Napokon sa mu to v roku 1869 podarilo, keď objavil dlažbu chrámu.

Efez je dnes otvorený pre turistov so sprievodcom, ktorý im umožňuje navštíviť amfiteáter, divadlo, štadión a ďalšie ruiny. Spolu s Archeologickým múzeom v Efeze, ktoré má vo svojej zbierke artefakty z dlhej histórie tohto mesta, to z neho robí jedno z najzaujímavejších historických miest na svete.

Plaza de España, Sevilla, Španielsko

Ohromujúce námestie Plaza de España je najznámejším námestím v Seville. Niekoľko budov bolo navrhnutých pre iberoamerickú výstavu v roku 1929 v parku Maria-Luisa a jeho okolí. Aníbal González navrhol toto španielske námestie, ktoré je mixom španielskej renesancie s barokom a neomaurským štýlom, a ktoré má priemer  200 metrov.

Plaza de España má tvar polkruhu, ktorý obklopuje rad budov, ktoré sa dnes z väčšej časti využívajú ako vládne inštitúcie. Na bokoch námestia sú dve vysoké veže. Na námestí je 52 lavičiek a mozaiky z dlaždíc umiestnených pri úpätí budov. Týchto 52 fresiek zobrazuje všetkých 52 španielskych provincií. Má ísť o akési symbolické zmierenie s bývalými španielskymi kolóniami.

V strede námestia sa nachádza fontána obkolesená kanálom s množstvom malých mostíkov. V prípade záujmu sa tu dá prenajať malá loďka, s ktorou sa môžete po kanáli plaviť.