Najzaujímavejšie budovy sveta - edícia MÚZEÁ

Múzeum SNP, Banská Bystrica Slovensko

Kompaktný pôdorys, uzavretá celková kompozícia, masívny pohľadový betón, ako i dôraz na objem, hmotnosť a kontrast s prostredím sú výrazovými prostriedkami architektonického štýlu príznačne nazvaného brutalizmus. Práve ten zvolil aj architekt Dušan Kuzma (pomáhal mu sochár Jozef Jankovič) pri návrhu jednej z najmonumentálnejších stavieb Slovenska, Pamätníku SNP v Banskej Bystrici. Hlavným významom tohto diela je pripomínanie hrdinstva a obetí národného povstania, čo vyjadruje ako svojim vzhľadom, tak i expozíciou vo vnútri. Múzeum SNP je špecializované múzeum s archívmi osobitného významu, ktoré dokumentujú vývoj Slovenskej spoločnosti v rokoch 1938-1945 s dôrazom na dokumentáciu protifašistického odboja a Slovenského národného povstania.

Estetický efekt budovy je založený na impresívnej sile pohľadového betónu, z ktorého sú vytvorené dva horizontálne podstavce, nesúce dva taktiež betónové segmenty pripomínajúce škrupiny. Tie sú akoby pretnuté priamym rezom, ktorého strany sú sklenené, a navzájom prepojené mostom. V ich vnútri sa nachádzajú hlavné siene múzea.

Centrum pamätníka tvorí Jankovičova sugestívna socha „Obete varujú,“ umiestnená v otvorenom priestore medzi oboma masívnymi časťami stavby. Tento priestor je tiež využívaný ako akási pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho vojaka a večným plameňom.

Dojem zo stavby umocňujú jeho poloha na miernej reliéfnej vyvýšenine a rozľahlá otvorená plocha v jeho bezprostrednom okolí.

Celý pamätník Slovenského národného povstania bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Zdroj fotografie: http://www.muzeumsnp.sk/

Východoslovenské múzeum, Košice, Slovensko

V čase svojej dostavby v roku 1901 bola budova Východoslovenského múzea skutočným unikátom. Išlo o jednu z prvých budov na našom území, ktorej účelom bolo slúžiť ako reprezentatívne múzeum. Jeho architektom bol Michal Répászky, staviteľmi bratia Jakabovci, pôvodom z Košíc a zakladateľom a prvým mecenášom Imrich Henszlmann.

Ide o novorenesančný palác s členeným priečelím a výrazným hlavným vchodom. Po oboch stranách vchodu sú páry stĺpov a vedie k nemu krásne biele schodisko z travertínu. Nad vchodom je nemenej badateľný balkón, taktiež ohraničený dvojicami stĺpov. Nad balkónom sa vyníma erb mesta a na priečelí sú po maďarsky vypísané štyri „piliere“ tejto kultúrnej ustanovizne - ÉPÍTÉSZET (architektúra), SZOBRASZAT (sochárstvo), FESTÉSZET (maľba) a RÉGÉSZET (archeológia).

Vnútorným priestorom budovy múzea dominuje široké schodisko lemované plastikami, ktoré návštevníkov dovedie do múzejných sál. Na tretie poschodie, ukrývajúce multifunkčný priestor, sa dá potom dostať výťahom alebo novými, modernými schodmi.

Súčasťou exteriérov budovy múzea sú aj dve drevené stavby – drevený kostolík prevezený z obce Kožuchovce a zvonica z Ašváne (obec v Zakarpatskej Ukrajine), obe z 18-eho storočia.

Zbierky múzea sa zameriavajú na tri špecializované odbory, prírodovedný, historický a umelecko-historický, a dovedna majú takmer pol milióna exponátov.

Guggenheim, Bilbao, Španielsko

Keď bolo Guggenheimovo múzeum v Bilbau po prvýkrát v roku 1997 otvorené pre verejnosť, okamžite sa naň obrátila pozornosť celého sveta. Jeho fantastické tvary pripomínajúce tvar lode a textúra povrchu evokujúca šupiny rýb zvyknú byť uvádzané ako príklad dekonštruktivizmu, i keď hlavný architekt, Frank Gehry, sa k tomuto štýlu priamo nehlási.

„Krivky na vonkajšej strane budovy mali pôsobiť náhodne“, uvádza architekt, „a náhodnosť kriviek je navrhnutá tak, aby zachytávala svetlo.“ Interiér je zasa „navrhnutý okolo veľkého, svetlom vyplneného átria s výhľadom na ústie Bilbaa a okolité kopce Baskicka“. Toto átrium je zároveň organizačným centrom múzea.

Múzeum Guggenheim je dokonale integrované do kontextu starého priemyselného srdca Bilbaa. Nezvyčajné je aj tým, že jeho realizácia prebehla načas a presne podľa plánu, čo pri podobných projektoch býva skôr výnimka. Expozície sa zameriavajú na súčasné baskické umenie.

Heydar Aliyev, Baku, Azerbajdžan

Jedno z najznámejších diel architektky iracko-britského pôvodu Zahy Hadid, viacúčelové kultúrne centrum Heydara Aliyeva v Baku je dokonalým príkladom dizajnu dôsledne rešpektujúceho okolitú krajinu. Vlniace sa tvary akoby boli v neustálom pohybe, no zároveň sa plynule vnárali do terénu a znovu z neho vychádzali. Pod masívnymi oblúkmi vonkajších kontúr sa ukrývajú rozľahlé vnútorné priestory zachovávajúce celkový dojem pohybu. Návštevníci centra majú možnosť prehliadnuť si viacero kultúrnych, umeleckých i priemyselných výstav.

Zaha Hadid patrí k najvýraznejším osobnostiam modernej architektúry, so vskutku rozmanitým portfóliom projektov – od skokanského mostíka v Innsbrucku, požiarnej stanice v Nemecku a vlakovej stanice v Neapole, cez múzeá a kultúrne centrá po celom svete, až po mostový pavilón v Zaragoze či budovu prístavnej administratívy v Antwerpách – všetko už na prvý pohľad impozantné diela.

Milwaukee Art Museum, Wisconsin, Spojené štáty americké

Toto múzeum v hlavnom meste amerického štátu Wisconsin obsahuje okolo 25 tisíc umeleckých exemplárov, čo ho radí k jedným z najväčších v USA. Nechýba tu Monet, Warhol, ani šperky od Tiffanyho. K objektu múzea patria spolu tri budovy navrhnuté troma rôznymi architektmi - War Memorial Center (Eero Saarinen , 1957), Kahler (David Kahler , 1975 a pavilón Quadracci (Santiago Calatrava 2001).

Z budovy múzea, do ktorej sa dá prejsť pešo po pôsobivo zavesenom Reimanovom moste, je pekný výhľad na Michiganské jazero. Z mnohých architektonických zaujímavostí azda najviac dominuje Windhover Hall, súčasť pavilónu Quadracci. Inšpirovaná je gotickou katedrálou a doplnená „lietajúcimi“ oporami, zahrotenými oblúkmi, rebrovanými klenbami a centrálnou loďou zakončenou 90 metrov vysokou sklenenou strechou, pod ktorú by sa pohodlne vošiel aj dvojpodlažný rodinný dom.

La Pedrera, Barcelona, Španielsko

Legendárneho architekta menom Antoni Gaudí preslávilo viacero ikonických stavieb v Barcelone. Kľúčový predstaviteľ katalánskeho modernizmu bol od detstva skvelým pozorovateľom prírodného sveta okolo seba a údajne tiež vynikal remeselnou zručnosťou. Tieto charakteristiky spolu s otvorenosťou prijímať nové podnety z neho neskôr urobili jedného z pionierov modernej architektúry.

Casa Milà, ako sa budova oficiálne nazýva, v čase svojho vzniku (1912) nerešpektovala žiadne umelecké konvencie, za čo sa Gaudí stretol s nemalou kritikou. Prezývkou La Pedrera („kameňolom“) Barcelončania prejavili nesúhlas s jej nevšednosťou. Inšpirovaná horou, táto pôvodne obytná budova sa vyznačuje výraznou kamennou fasádou, dynamickými reliéfmi, masívnymi drevenými dverami a veľkolepým vnútorným patiom. Dnes je súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a slúži aj ako kultúrno-spoločenské centrum.

Fondation Louis Vuitton, Paríž, Francúzsko

Toto umelecké múzeum je sponzorované obchodnou skupinou LVHM združujúcou luxusné spotrebné značky. Podpísal sa pod ňu už spomínaný Frank Gehry, ktorý zvolil sklo ako odpoveď na podnet čerpaný zo slávneho Grand Palais des Champs-Élysées. Druhou motiváciou mu boli princípy záhradnej architektúru Paríža 19. storočia.

Jedna časť stavby bola predmetom súdneho sporu, lebo podľa kritikov príliš zasahovala do asfaltového chodníka. Na zmenu rozhodnutia súdu bolo nutné až prijatie špeciálneho zákona francúzskou snemovňou, ktorá citovala „pre celý svet významné umelecké dielo“ ako dôvod pre dokončenie realizácie Fondation Louis Vuitton. Pred otvorením v roku 2015 sa tu konala módna prehliadka značky rovnakého mena.

The Broad, Los Angeles, Spojené štáty americké

Návrh The Broad vytvorila firma Diller Scofidio + Renfro. Jedným z hlavných zámerov pórovitého exteriéru stavby bolo dosiahnutie kontrastu so susediacou, hladkou a žiarivo metalickou, koncertnou sálou Walta Disneyho. Pórovitý plášť múzea zároveň umožňuje prienik dostatočného množstva denného svetla dovnútra. Skladá sa z 2 500 kosodĺžnikových panelov vystužených sklenými vláknami a podporuje ho 650 tonová železobetónová konštrukcia. Súčasťou budovy je aj betónový „trezor“ určený súčasne na skladovanie umeleckých diel, ako sídlo pre administratívu i ako študijné priestory. Zbierka múzea obsahuje obrazy, sochy a fotografie umelcov 20. a 21. storočia.

Louvre Abu Dhabi, Spojené arabské emiráty

Unikátny koncept múzea Louvre v emiráte Abu Dhabi (architektom bol Francúz Jean Nouvel) vytvára dojem kupolovej konštrukcie zdanlivo plávajúcej na vode. Hustý pavučinový vzor kupoly produkuje, pri pozorovaní zvnútra, vizuálne mimoriadne zaujímavú hru svetla. Ostré lúče slnka sú odfiltrované tak, že dnu z nich preniká len časť. Vzniká tak fascinujúca, pomaly, ale neustále sa meniaca mozaika tieňov. Múzeum disponuje bohatou zbierkou klasického výtvarného umenia, nechýbajú da Vinci, Matisse, Van Gogh ani Monet.

Národné múzeum Kataru, Doha Katar

Jean Nouvel je aj autorom projektu Národného múzea Kataru a ide o počin vskutku revolučný.  Zadaním bolo vytvorenie stavby, ktorá bude vystihovať katarskú identitu. Tvarom budova pripomína kryštál púštnej ruže, jej exteriér pozostáva z 539 diskov a 76 000 vzorovaných obkladových prvkov. Interiéry sa krútia a otáčajú, strop stúpa a klesá, až vzniká dojem prírodného útvaru jaskyne alebo členitého kaňonu, čo symbolizuje spletité historické formovanie samostatného katarského štátu. Multidisciplinárna expozícia taktiež zodpovedá presne tejto téme.

Múzeum dizajnu, Holon, Izrael

Dizajnové múzeum Holon sídli v neprehliadnuteľnej budove medzinárodne uznávaného izraelského architekta Rona Arada a tvorí dôležitú platformu pre návrhárov, študentov, kreatívny priemysel i širokú verejnosť. Múzeum každý rok predstavuje vzrušujúci a pestrý program výstav a podujatí, z ktorých každá sa venuje pomoci návštevníkom hlbšie porozumieť dizajnu a úlohe, ktorú hrá v našich životoch.

Architektúra budovy využíva napätie medzi efektívnym usporiadaním vnútorných priestorov pravidelných pravouhlých tvarov a dynamickým a ladným vonkajším obalom. Väčšia časť vonkajšej fasády múzea je prekrytá piatimi dominantnými pásmi oceľovej konštrukcie, ktoré sa vlnia a kľukatia dovnútra, von a okolo vnútorných častí konštrukcie múzea. Pásy fungujú ako exoskelet -vonkajšia chrbtica budovy - jednak konštrukčne podopierajú jej veľké časti a tiež určujú jej polohu vo vzťahu k okoliu.

Erawan, Bangkok, Thajsko

Ústrednou dominantou Erawanu je mohutný trojhlavý slon vyrobený z bronzu, vážiaci 250 ton,  vysoký 29 metrov a stojaci na 15 metrovom podstavci. Vnútro múzea je modelované podľa hinduistickej reprezentácie vesmíru, ktorú tvoria podsvetie (1. poschodie), zem (2. poschodie) a nebo (najvyššie poschodie). Dolné dve poschodia sa nachádzajú vo vnútri podstavca, zatiaľ čo najvyššie poschodie sa nachádza v bruchu slona. Autorom vízie projektu bol thajský obchodník Lek Viriyaphan.

Prvé poschodie obsahuje zbierku čínskych váz z dynastií Ming a Qing a expozíciu venovanú histórii stavby múzea. Na druhom poschodí sú vzácnejšie starožitnosti a umelecké diela a tiež socha čínskej bohyne Guanyin. Najvyššie poschodie je domovom starých sôch Budhu z niekoľkých epoch. Steny zdobia maľby zobrazujúce vesmír.

Múzeum súčasného umenia, Niterói, Brazília

Moderné majstrovské dielo brazílskeho architekta Oscara Niemeyera stojí na útese s výhľadom na záliv Guanabara. Slovami autora „parcela bola úzka, obklopená morom a riešenie prišlo prirodzene.“ Toto „prirodzené“, intuitívne riešenie je zhmotnené do elegantne krivolakej štruktúry, ktorá vychádza z vodnej nádrže, vytvára pocit ľahkosti a umožňuje krásny panoramatický výhľad na okolie zálivu. Hoci je budova často označovaná ako UFO, Niemeyerov zámer bol, aby forma vystúpila „zo zeme“ a „nepretržite rástla a rozširovala sa“ ako kvet, ktorý sa dvíha zo skál. Kolekciu múzea tvoria prevažne diela brazílskych umelcov po roku 1950.

Hermitage, Sankt Peterburg, Rusko

Nádherný komplex palácov, v ktorom sa nachádza rozlohou druhé najväčšie múzeum sveta bol postavený v 18-tom storočí. Tri milióny umeleckých exemplárov, z ktorých tvorí stálu expozíciu len malá časť (zvyšok sa mení), je vystavených až v šiestich budovách stojacich na brehu rieky Nevy. Tie sú dielom celého radu architektov a štýlovo sa radia k neskorému baroku a neoklasicizmu.

Azda najikonickejším je Zimný palác. Dominuje mu opulentná noblesa prejavujúca sa ako v interiéri, tak i v exteriéri. Bohato dekorované fasády, ohromujúce klenby, husté stĺporadia, ornamentálne podlahy a pompézne lustre – to sú len niektoré z nezabudnuteľných prvkov dotvárajúcich okúzľujúcu atmosféru tohto miesta.

Umeleckohistorické múzeum a Prírodovedecké múzeum, Viedeň, Rakúsko

Štýl historicizmu, v ktorom je palác kde obe viedenské múzeá sídlia postavený, sa inšpiruje dielami starých majstrov architektúry. Budova (architektmi boli Gottfried Semper a Carl Hasenauer) kombinuje slohové prvky z viacerých období, no prevládajú renesančné. Je dlhá asi 170 metrov a široká 70 metrov, tvoria ju dve nádvoria, ktoré sú obklopené výstavnými a administratívnymi krídlami. Strechu korunuje kupola nesúca obrovskú bronzovú sochu gréckeho boha slnka Helia, symbolizujúcu životodarnú energiu. Horná a stredná časť fasády zasa zobrazujú rôzne mytologické postavy. Stropná maľba na ploche 100 m2 nad veľkým schodiskom zobrazuje „Cyklus života“ - dramatickú alegóriu od Hansa Canona.

Prírodovedecké múzeum ponúka tematické expozície z antropológie, prehistórie a etnológie. Umeleckohistorické múzeum bolo počas 2. svetovej vojny vydrancované nacistami, no jeho zbierky boli obnovené a dnes sa pýšia unikátnymi exemplármi výtvarného umenia, ale napríklad aj súborom starovekých hudobných nástrojov.

Musée d’Orsay, Paríž, Francúzsko

Jedno z najpopulárnejších francúzskych múzeí sídli v bývalej vlakovej stanici postavenej pre svetovú výstavu v roku 1900. V štýle Beaux-Arts, spájajúcom prvky neoklasicizmu, gotiky a renesancie, ju navrhol architekt Victor Laloux. Pôvodné kovania použité pri stavbe stanice boli nahradené novou fasádou práve v štýle školy Beaux-Arts, aby lepšie ladila s okolitou parížskou architektúrou. Stanica mala byť v roku 1970 zdemolovaná, no zachránil ju vtedajší minister kultúry, ktorý ju nominoval na kultúrnu pamiatku. Múzeum bolo otvorené v roku 1986 a jeho hlavnými lákadlami sú obrazy impresionistov a post-impresionistov.

Louvre, Paríž, Francúzsko

Pre mnohých laikov i odborníkov svetová jednotka medzi múzeami a to nie len čo do výstavnej plochy venovanej umeniu, ale aj šírkou spektra vystavovaných diel. Domov da Vinciho Mony Lisy, Géricaultovho Vraku Medúzy, či Delacroixovej Slobody vedúcej ľud na barikády vskutku patrí na zoznam miest, ktoré musí navštíviť každý milovník umenia.

Nemenej bohatá ako zbierky, ktoré ukrýva, je aj história paláca Louvre, siahajúca až do 12-teho storočia. Louvre tvorí komplex krídel a pavilónov, ktoré sa naoko javia ako pomerne homogénne, no v skutočnosti sú výsledkom mnohých fáz úprav a rekonštrukcií. Zjavná štylistická konzistencia je do veľkej miery spôsobená vedomým úsilím architektov, zachovávajúcich si v priebehu niekoľkých storočí silný zmysel pre historickú kontinuitu. Dnes už neoddeliteľnou súčasťou múzea je aj sklenená pyramída postavená v 80-tych rokoch minulého storočia na návrh Američana čínskeho pôvodu I. M. Peia.

Židovské múzeum, Berlín, Nemecko

Dielo Daniela Libeskinda je navonok voľne stojacou a nezávislou budovou. Múzeum však pozostáva z dvoch budov - starej barokovej, zvanej „Kollegienhaus“ (v ktorej sa predtým nachádzalo berlínske múzeum) a novopostavenej budovy v dekonštruktivistickom štýle. Obe budovy nemajú nad zemou priamo viditeľné spojenie a nová budova je prístupná iba podzemnou chodbou vedúcou zo starej budovy.

Interiér pretínajú lineárne „prázdnoty“, holé priestory s vysokými stropmi predstavujúce „To, čo nikdy nemožno prejaviť, pokiaľ ide o históriu židovského Berlína: Ľudskosť zredukovanú na popol.“ V suteréne sa návštevníci najskôr stretnú s tromi križujúcimi sa šikmými chodbami s názvom „Osi“. Tie symbolizujú tri cesty židovského života v Nemecku - kontinuitu v nemeckých dejinách, emigráciu z Nemecka a holokaust. Expozícia dokumentuje život židovskej obce a obsahuje aj historický archív.

Denver Art, Denver, Spojené štáty americké

Libeskind je aj autorom posledného prídavku k už existujúcim pavilónom múzea v americkom meste Denver. Uhlová konštrukcia budovy Hamilton vyčnieva do priestoru v mnohých nečakaných smeroch a k tomu žiadne z 20 rovín vonkajšej fasády nie sú rovnobežné, ani navzájom kolmé. Jeden z uhlových prvkov siaha do výšky 50 metrov. Celú konštrukciu podporuje masívny skelet s hmotnosťou 2 740 ton, ktorý obsahuje viac ako 3 100 kusov ocele.

Hlavným motívom sú ostré uhly blízkych Skalistých hôr, ako aj geometrické kryštály nájdené na úpätí hôr neďaleko Denveru. Budova Hamilton z roku 2006 si za svoj odvážny dizajn vyslúžila prestížne ocenenia. Nachádzajú sa v nej zbierky moderného i súčasného umenia, africké a oceánske umenie aj západoamerická umelecká kolekcia.

Metropol Parasol, Sevilla, Španielsko

Nejde tak celkom o múzeum, ale o takzvané antikvárium – nálezisko s pozostatkami rímskej i maurskej kultúry, ktoré je zastrešené a upravené do podoby stálej expozície. Exteriér tvorí šesť slnečníkov v podobe obrovských húb (španielsky „Las setas“), ktorých dizajn je inšpirovaný klenbami katedrály v Seville a fikusmi na neďalekom námestí Plaza de Cristo de Burgos. Samotná stavba Metropol Parasol pozostáva zo štyroch úrovní. V podzemnej je spomínané antikvárium, nad ňou je tržnica, nasleduje vyvýšené námestie a najvyššie sa nachádza reštaurácia ponúkajúca jeden z najlepších výhľadov na centrum mesta. Architektom projektu drevených slnečníkov z roku 2011 je Nemec Jürgen Mayer, tržnica má pôvod v 19-tom storočí a ruiny pod ňou až v staroveku.

Guggenheim Museum, New York, Spojené štáty americké

Modernistická budova na rohu Piatej Avenue a 89-ej Street bola navrhnutá americkým architektom F.L. Wrightom. Jeho myšlienkou bolo, aby návštevníci múzea namiesto konvenčného usporiadania interiéru, prehliadky v smere naprieč navzájom prepojenými miestnosťami a návratu tou istou cestou, mohli byť výťahom vyvezení na vrchol budovy a prehliadku absolvovať zhora nadol. Vertikálny dizajn si vyžadovala aj lokalita v husto zastavanom centre NYC, priamo oproti Central Parku. Vo vnútri budovy je špirálovitá rampa stúpajúca smerom nahor a zbierka múzea je vystavená pozdĺž tejto rampy, ktorá sa vinie smerom k sklenenému stropu múzea. Pohľad zdola nahor je sám osebe umeleckým zážitkom, i keď trochu iného charakteru ako Cézanne, Gauguin, či Van Gogh na stenách.

Kunsthaus, Graz, Rakúsko

Kunsthaus v rakúskom meste Graz je výsledkom kolaborácie Angličanov Colina Fourniera a Petera Cooka. Ich zámerom bol nekonvenčný, inovatívny a azda i mierne provokatívny dizajn. Ide o príklad blobovej architektúry, využívajúcej nové materiály a výrobné techniky. Plášť budovy je vyrobený z dúhovo modrých akrylových panelov, ktoré tiež slúžia ako solárne energetické panely. Vďaka svojmu ostrému kontrastu s okolím nazývajú miestny obyvatelia Kunsthaus „priateľským mimozemšťanom“.

Pod jednou strechou sú tu zjednotené architektúra, dizajn, nové médiá, internetové umenie, film a fotografia. BIX (big pixels) fasáda múzea predstavuje jedinečnú fúziu architektúry a nových médií a ponúka možnosť veľkoplošnej projekcie.

Metropolitné múzeum umenia, New York Spojené štáty americké

Len šesť blokov od už spomínaného „Guggenheima“ leží Metropolitné múzeum umenia (MET), ktoré sa nachádza v samom srdci mesta New York, taktiež na Piatej avenue (no na opačnej strane sú ostatné budovy, čiže v podstate už na území Central Parku). Túto lukratívnu lokáciu múzeum získalo už v roku 1871. Pôvodná budova múzea z červených tehál a kameňa sa nestretla s pozitívnou odozvou a bola už v čase svojho vzniku považovaná za zastaranú. Obnovy v štýle Beaux-Arts sa už v priebehu dvoch dekád ujal architekt Richard Morris Hunt a dokončil ju jeho syn Richard Howland Hunt. Začiatkom minulého storočia potom prebehli ešte dodatočné renovácie.

Z nich azda najatraktívnejšou sa stala strešná záhrada na hlavnej budove a výhľad z nej na panorámu New York je rovnako ikonický ako múzeum a jeho zbierka. Tej dominujú historické predmety a umelecké výtvory z celého sveta a zo všetkých období.

Dóžov palác, Benátky, Taliansko

Pozoruhodné dielo gotickej architektúry zaujme nádhernými vonkajšími arkádami, dvorom s výhľadom na baziliku Sv. Marka, rozprávkovo dekorovanými interiérmi a mnohými príbehmi opradenými minulosťou. Stavba sa skladá z vrstiev rôznych prvkov a ornamentov, od pôvodných základov zo 14. a 15. storočia až po významné renesančné doplnky. Štruktúru tvoria tri veľké bloky, z ktorých každý zahŕňa predchádzajúce konštrukcie.

V roku 1483 vypukol v časti paláca, v ktorej sa nachádzali dóžove apartmány prudký požiar. V dôsledku s ním spojených opráv bola pozdĺž kanála, od Ponte della Canonica po Ponte della Paglia, postavená úplne nová stavba. Neskôr v 16-tom storočí v paláci sídlili okrem dóžu aj mestské rady, mestský súd, či dokonca väznica. Na dnešných návštevníkov paláca čaká prehliadka vnútorných i vonkajších priestorov.

Yves Saint Laurent múzeum, Marakéš, Maroko

Budova oslavujúca dielo ikony módneho sveta je viac než len múzeom. Navrhla ho francúzska architektonická spoločnosť založená architektami Olivier Marty a Karl Fournier, a ponúka stálu výstavu predstavujúcu prácu YSL v originálnej scénografii, auditórium, kníhkupectvo, kaviareň s terasou a výskumnú knižnicu s 5 000 knihami.

Z vonkajšej strany je budova zložená z kubických foriem zdobených tehlami, ktoré vytvárajú vzor pripomínajúci vlákna tkaniny. Vnútro je výrazne odlišné, ako podšívka luxusnej bundy: svetlé, zamatové a hladké. Budova je postavená z terakoty, betónu a hlinenej farby s úlomkami marockého kameňa, vďaka ktorému harmonicky splýva s okolím.

Národná galéria, Londýn, Spojené kráľovstvo

Pôvodný plán postaviť londýnsku galériu v štýle aténskeho Parthenónu zahatila hospodárska recesia a tak hlavný architekt John Nash musel „chrám umenia“ upraviť do skromnejšej podoby. V rokoch od vzniku Národnej galérie ako kultúrnej inštitúcie v roku 1824 až do dokončenia budovy v roku 1838 bol projekt predmetom početnej kritiky, či dokonca výsmechu, a to predovšetkým kvôli vyvýšenine, na ktorej sa nachádza. Rozšírenia, architektonických úprav, či modernizácií sa slávne múzeum na Trafalgarskom námestí odvtedy dočkalo niekoľkokrát a dnes je rozľahlou dominantou lákajúcou každého turistu.

V zbierke galérie sú klasické maľby ako Van Goghove Slnečnice,  Seuratovi Kúpajúci sa v Asnières i široká kolekcia obrazov J. M. W. Turnera.

Rijksmuseum, Amsterdam, Holandsko

Rijksmuseum je holandským národným múzeom zasväteným histórii a umeniu. Autor architektonického návrhu budovy bol Pierre Cuypers a otvorili ju v roku 1885. Tvoria ju dve átriá a pozdĺž stredovej osi vedie tunel so vstupmi na úrovni terénu a galériou na prvom poschodí. Zaujímavým samostatným celkom je krídlo Philipsvleugel obsahujúce stavebné fragmenty dokumentujúce vývoj architektúry a tvorí čosi ako vnútorné múzeum tohto inak skôr exteriérového umenia.

Viac ako 2 000 obrazov z obdobia zlatej éry holandskej maľby (Rembrandt, Vermeer, Ruisdael) sú hlavným lákadlom stálej expozície.

Múzeum islamského umenia, Doha, Katar

Fúzia starovekej islamskej architektúry a jedinečného moderného dizajnu zahŕňajúceho geometrické vzory je jednou z prvých svojho druhu. Nachádza sa na umelo vytvorenom polostrove s výhľadom na južný koniec zálivu v Dohe. Architektom sa stal, v čase realizácie 91-ročný, I. M. Pei, ktorý sa podujal šesť mesiacov cestovať po moslimských krajinách, aby sa lepšie oboznámil s architektúrou a čerpal z nej inšpiráciu.

Hlavnú časť objektu tvorí päť poschodí, kupola a centrálna veža a je tiež prepojený s oddelením vzdelávania prostredníctvom veľkého centrálneho dvora. Fasáda je z krémového vápenca zdôrazňujúceho rôzne farebné odtiene v rôznych časoch dňa. Výrazným prvkom interiéru je impozantný kovový luster nad hlavným schodiskom vo vstupnej hale. Abstraktné formy starých mešít zhmotňujú súlad medzi princípmi postmodernej architektúry a tradičnou islamskou identitou. Stavbu obklopuje park v tvare polmesiaca.

Zbierka prináša pestré spektrum šperkov, textilu, keramiky, predmetov z kovu i dreva, pochádzajúcich zo 7. až 19. storočia.

Múzeum Soumaya, Mexico City, Mexiko

Múzeum Soumaya sa elegantne vinie do výšky šiestich poschodí, aby na tom najvyššom ponúklo výhľad na panorámu metropoly Mexika. Lesklá éterická budova, ktorá bola otvorená v roku 2011, vo svojich útrobách ukrýva komplex galérií prístupných úzkym vchodom v prednej časti budovy. Domáci architekt Fernando Romero navrhol masívnu konštrukciu, ktorej exteriér je pokrytý 16 000 šesťhrannými hliníkovými dlaždicami z hliníkovej továrne, ktorú vlastní hlavný finančný donor múzea.

Priemyselný magnát Carlos Slim Helú (v roku 2013 najbohatší človek sveta) nesponzoroval len stavbu múzea, ktorého je súkromným vlastníkom, ale aj jeho zbierku pozostávajúcu z približne 66 000 kusov stredoamerického a európskeho umenia.