Najzaujímavejšie budovy sveta - edícia HRADY A ZÁMKY

Bratislavský hrad, Bratislava, Slovensko

Najstaršia písomná zmienka o Bratislavskom hrade sa viaže k roku 907, keď sa pod menom Pressalauspurch spomína v Salzburských análoch v súvislosti veľkou bitkou medzi Maďarmi a Bavormi, avšak osídlenie hradného kopca je datované už do pravekého obdobia eneolitu (cca 2 500 rokov pred Kr.). Kvôli strategickej polohe na križovatke významných obchodných ciest pri brode Dunaja, tu vzniklo dôležité keltské oppidum, ktorého centrum bolo práve na hradnom kopci.

Archeologický výskum na nádvorí hradu a v jeho bezprostrednom okolí priniesol významné dôkazy vyspelosti tunajších vládcov, aj vďaka nálezom zlatých i strieborných mincí, ktoré v Bratislave razili. V areáli stála okrem drevených stavieb aj murovaná trojloďová bazilika a zrejme aj kamenný palác, ktorého základy boli taktiež odkryté. Rozmery spomínanej baziliky ju radia medzi vôbec najväčšie sakrálne stavby Veľkej Moravy, čo naznačuje, aký význam malo bratislavské hradisko v tomto období. Na hradnom kopci v priebehu storočí vzniklo a zaniklo veľa budov a opevnení. Hradný palác prešiel nespočetnými prestavbami a preto tu nájdeme hneď niekoľko architektonických štýlov od gotického, reprezentovaného najmä Žigmundovou bránou, cez renesančný a barokový štýl. 

V roku 1811 vypukol na hrade obrovský požiar, ktorý zničil väčšinu budov. Hradu hrozila v prvej polovici 20. storočia úplná demolícia, napokon sa však vďakabohu rozhodlo, že bude zrekonštruovaný. Rekonštrukcia hradu vykonaná v 60. rokoch sa držala barokového slohu, avšak niektoré prvky z predchádzajúcich slohov zostali zachované. Začiatkom 20. storočia bol hrad premaľovaný na bielo.  Sídli tu Slovenské národné múzeum a používa sa aj na reprezentačné účely. V roku 2005 sa tu napríklad konal summit, na ktorom sa stretli vtedajší prezident USA George W. Bush a ruský prezident Vladimir Putin.

Spišský hrad, Žehra, Slovensko

Jeden z najväčších hradov v Strednej Európe, Spišský hrad, sa nachádza neďaleko obcí Spišské podhradie a Žehra na východnom Slovensku. Vyvýšená a ťažko dobytná poloha hradného brala a priľahlých svahov predurčovali toto miesto na osídlenie a je preto úplne prirodzené, že bolo kontinuálne obývané takmer bez prerušenia od 5. tisícročia p.n.l. až po spustnutie hradu v 18. storočí. Samotný hrad sa začal na tomto mieste stavať pravdepodobne niekedy na prelome 11. a 12. storočia, hoci prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1209. 

Pôvodne románsky kamenný hrad s opevnením, dvojposchodovým románskym palácom a trojloďovou románsko-gotickou bazilikou postavili v druhej polovici 13. storočia. V 14. storočí bola vybudovaná druhá podhradská osada, čím sa areál hradu zdvojnásobil. Hrad bol úplne prestavaný v 15. storočí - boli zvýšené hradné múry a bola vybudovaná tretia podhradská osada. Neskorogotická kaplnka bola pristavená okolo roku 1470. Hrad v roku 1780 vyhorel a až do polovice 20. storočia, kedy bol čiastočne zrekonštruovaný, chátral. V súčasnosti sa v hrade nachádza múzeum a je prístupný verejnosti.

Zámok Bojnice, Bojnice, Slovensko

Jeden z najnavštevovanejších slovenských zámkov netreba zvlášť predstavovať. Postavený bol v 12. storočí v gotickom slohu, neskôr bol však prestavaný prevažne v renesančnom štýle. Zámok počas svojej existencie prešiel rukami mnohých majiteľov, od Matúša Čáka Trenčianskeho, cez rody Turzovcov, Pálfiovcov a dokonca v roku 1939 hrad odkúpil Jan Baťa, avšak neskôr mu bol odobratý Benešovými dekrétmi. 

K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý zámocký park, v ktorom rastie veľa rôznych exemplárov stromov a vzácna, približne sedemstoročná, lipa pred vchodom do zámku. Podľa legendy lipu zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301 a patrí tak k najstarším stromom na Slovensku. V súčasnosti je zámok súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a je prístupný verejnosti.

Pražský hrad, Praha, Česká republika

Najstaršia budova komplexu Pražského hradu pochádza z 9. storočia, čo znamená, že Pražský hrad je najstarší neustále obývaný hrad na svete. S plochou okolo 70 000 m2 je zároveň jedným  z najväčších hradov na svete. Dominantou tohoto komplexu je katedrála sv. Víta, ktorej prvá verzia bola postavená už v 10. storočí. Gotická podoba tohoto kostola, ktorá stojí dodnes, bola dostavaná za vlády Karola IV. Práve počas jeho vlády zažil hrad najväčší rozmach, keďže sa stal sídlom Svätej rímskej ríše.  

V areáli sa nachádzajú ukážky mnohých architektonických slohov od románskeho, cez gotický, barokový, či renesančný. Od roku 1918 až do súčasnosti je hrad sídlom prezidenta Českej Republiky. 

De Haar, Utrecht, Holandsko

Najväčší zámok v Holandsku sa nachádza na okraji mesta Utrecht a rozhodne stojí za návštevu.  Toto krásne sídlo dostala do léna rodina de Haar koncom 14. storočia. V priebehu 15. storočia zmenil majiteľov po tom, čo rodina de Haar úmrtím posledného mužského člena vymrela a stal sa majetkom starej šľachtickej rodiny Van Zuylen van Nievelt, ktorej patrí až dodnes.

Zámok bol vážne poškodený požiarom, po ktorom z väčšiny stavieb a z hradieb zostali iba ruiny a dlhé roky chátral. V roku 1890 sa dostal do rúk baróna Etienna van Zuylen van Nijevelt van de Haar, ktorý sa, najmä vďaka silnej finančnej podpore jeho manželky, francúzskej barónky Helene de Rotschild, pustil do jeho kompletnej rekonštrukcie. S pomocou architekta Pierra Cuypresa začal hrad premieňať na nádhernú neogotickú stavbu, v ktorej podobe ju poznáme dodnes. 

V zámku de Haar sa počas 20. storočia konali mnohé zhýralé večierky, na ktorých sa zúčastňovali celebrity z celej Európy a Spojených Štátov Amerických. Mohli ste na nich stretnúť napríklad návrhárku Coco Chanel, herečku Brigitte Bardot či niekdajšieho predstaviteľa Jamesa Bonda - Rogera Moorea. V súčasnosti sa rodina van Zuylen v zámku zdržiava už iba jeden mesiac v roku, spravidla v septembri a po zbytok roka je areál zámku vyhľadávanou atrakciou, ktorá vás ohúri nielen bohatým interiérom s 200 izbami, ale aj nádherným okolitým parkom. 

Dublin Castle, Dublin, Írsko

Dublin Castle je jednou z najdôležitejších pamiatok hlavného mesta Írska. Pôvodná stavba slúžila ako pevnosť a bola postavená na príkaz anglického kráľa Jána I. Bezzemka začiatkom 13. storočia.  V minulosti v Dublin Castle sídlila britská správa Írska, dnes je sídlom vlády Írskej republiky. O jeho veľkom význame pre históriu krajiny svedčí aj fakt, že mesto Dublin je pomenované podľa jazierka, ktoré sa nachádzalo priamo v záhradách tohoto zámku (Dubhlinn - Čierne jazierko). 

Po požiari v roku 1684, ktorý zničil veľkú časť stredovekého hradu, boli postavené nádherné reprezentačné miestnosti ako obytné štvrte viceregalského dvora. Teraz sú miestom konania prezidentských inaugurácií, oficiálnych štátnych návštev, štátnych funkcií, výstav a iných podujatí. Z pôvodného hradu z 13. storočia zostala už len veža, ktorá nie je aktuálne prístupná návštevníkom, ale je vyhľadávanou fotografickou kulisou pre turistov.

Hrad Corvin, Hunedoara, Rumunsko

Známy aj pod názvom Hunyadiho hrad, je jedným z najväčších hradov v Rumunsku i v Európe. Stojí na skale nad riekou Zlaști. Hrad dal postaviť v roku 1446 Ján Hunyady, jeden z najmocnejších šľachticov v Uhorsku. Pôvodne na tomto mieste bola malá tvrdza (vidiecke stredoveké osídlenie), postavená maďarským kráľom Karolom I. Transformáciou a rozšírením sa z tejto malej pevnosti stal rozsiahly hrad s veľkým nádvorím, baštami, pestrofarebnými strechami a viacerými vežami. 

Hrad mal reprezentatívnu, ale aj obrannú funkciu, čo potvrdzujú dvojité múry opevnenia. Hovorí sa, že v hradnej väznici bol Jánom Hunyadim väznený aj knieža Vlad III. Tepes, známejší pod prezývkou Drakula. Ten bol však neskôr prepustený a dokonca sa neskôr stal aj významným spojencom Jána Hunyadiho. Priaznivcom počítačových hier môže byť hrad známy aj ako predloha pre hrad maďarskej civilizácie v hre Age of Empires 2. 

Dunrobin, Golspie, Škótsko, Spojené Kráľovstvo

Ak vás zaujímajú stredoveké hrady, Škótsko by ste rozhodne nemali obchádzať. Jedným z najzaujímavejších hradov v tejto časti sveta je hrad Dunrobin, nachádzajúci sa asi 80 km severne od mesta Inverness. Táto 189 izbová stavba je už od jej vybudovania v 13. storočí sídlom kniežat zo Sutherlandu, jedného z najvplyvnejších kniežatských rodov Británie. Pôvodný hrad bol v podstate opevnením štvorcového pôdorysu s hrubými múrmi a klenutým stropom, čnejúcim sa na útese neďaleko od mora. Približne v 16. storočí začali ku hradu pribúdať ďaľšie prístavby. Pôvodná stavba však dodnes stojí, hoci v značne pozmenenej forme. Patrí tak k najstaršie obývaným stavbám v Škótsku. 

Za najväčšou zmenou stojí sir Charles Barry, architekt Houses of Parliament v Londýne, ktorého v roku 1845 požiadali, aby hrad zmenil z pevnosti na dom v škótskom barónskom štýle. V celej Barryho prestavbe, vrátane záhrad inšpirovaných Versailles, je značne cítiť francúzsky vplyv. Po požiari sa však z Berryho interiérov toho moc nezachovalo. Dnešný interiér je prevažne dielom sira Roberta Lorimera, ktorý sa podpísal aj pod zmenu hlavnej veže a hodinovej veže na štýl tzv. škótskej renesancie.

Château de Versailles, Versailles, Francúzsko

Jeden z najznámejších, ak nie najznámejší zámok vôbec. Honosné sídlo, ktoré dal postaviť Ľudovít XIV., známy aj ako kráľ Slnko, vznikol rozšírením pôvodného loveckého pavilónu jeho otca Ľudovíta XIII.  Od roku 1682, až do Francúzskej revolúcie roku 1789, tu sídlil kráľovský dvor. Toto megalomanské sídlo bolo navrhnuté a postavené pod dohľadom renomovaných architektov Ľudovíta le Vau, Julesa Hordouin-Mansarta a Robera de Cottea. Je majestátnou ukážkou francúzskeho barokového štýlu a dnes patrí medzi chránené kultúrne pamiatky svetového dedičstva UNESCO.

Okrem komplexu budov je Versailles známy aj svojim parkom a záhradami. Nachádzajú sa tu aj zámky Malý a Veľký Trianon. Vo Veľkom Trianone bola v roku 1920 podpísaná mierová zmluva, ktorá oficiálne ukončila 1. Svetovú vojnu a zadefinovala hranice nových štátov, medzi inými aj Československa.

Knežev dvor (Rektorský palác), Dubrovnik, Chorvátsko

Medzi dominanty Dubrovniku patrí bezpochyby Rektorský palác. V 15. storočí bol dvakrát zničený pri výbuchu pušného prachu. Prvýkrát bol zrekonštruovaný v roku 1435 podľa plánov architekta Onofria della Cavy a to v gotickom štýle. Práve touto rekonštrukciou získal palác svoju dnešnú podobu s centrálnym átriom a prednou kolonádou. 

Ďalší výbuch pušného prachu v roku 1463 zapríčinil zničenie západného priečelia. Na jeho obnove sa podieľali dvaja slávni architekti Juraj Dalmatinac a Michelozzo di Bartolomeo Michelozzi. Bohužiaľ Michelozziho silne renesančný návrh bol zamietnutý, no vplyv ním navrhnutých prvkov je jasne znateľný na fasáde a kolonáde. Po zemetrasení, ktoré postihlo Dubrovník v roku 1667, bol palác opäť čiastočne zrekonštruovaný. Z tejto doby pochádza hlavne pôsobivé barokové schodisko. V paláci v súčasnosti sídli múzeum.

Windsor Castle, Anglicko, Spojené Kráľovstvo

Windsorský hrad je najstarší a najväčší obývaný hrad na svete. Založil ho Viliam Dobyvateľ v 11. storočí a odvtedy bol už domovom 39 panovníkov. Rozprestiera sa na rozsiahlom pozemku s rozlohou 13 akrov (asi 5,25 ha) a vyznačuje sa georgiánskou, viktoriánskou, gotickou, barokovou a modernou architektúrou. Hrad, ktorý bol v priebehu storočí rozširovaný a renovovaný, získal svoju dnešnú podobu v 17. storočí za vlády Karola II. Jeho plánom bolo vytvoriť z Windsoru najokázalejší a najkrajší hrad v Anglicku. Vybudoval nové časti, napríklad reprezentačné miestnosti vyzdobené stropnými maľbami a rezbárskou výzdobou.

Medzi dôležité časti hradu patrí aj kaplnka sv. Juraja, ktorá sa považuje za jeden z najlepších príkladov tzv. Anglickej kolmej gotiky. Konala sa v nej aj svadba princa Harryho s Meghan Markleovou v roku 2018. 

Mont Saint-Michel, Normandia, Francúzsko

Mont Saint-Michel je ostrov vzdialený asi jeden kilometer od severozápadného pobrežia krajiny medzi Bretónskom a Normandiou. Opátstvo, postavené vysoko na jeho vrchole, je jedným z najväčších úspechov stredovekej architektúry. Stalo sa pútnickým strediskom po tom, čo tam sv. Aubert, biskup z Avranches, postavil oratórium a čoskoro, v roku 966, tu postavili benediktínske opátstvo. 

Opátsky kostol, ktorý sa týči nad ostrovom, je postavený v románskom štýle z 11.-12. storočia s chórom v štýle okázalej gotiky. Na ostrov sa dostanete iba počas odlivu, rozdiel výšky morskej hladiny pri prílive a odlive je asi 15 m (najviac v Európe), takže buď je „hora“ obklopená tekutými pieskami alebo „pláva v mori“. Odlivom sa obnažuje morské dno do vzdialenosti 10 – 15 km od pobrežia. Dnes je to jedna z najnavštevovanejších pamiatok vo Francúzsku a je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Cité de Carcassonne, Carcassonne, Francúzsko

Citadela, známa aj ako Cité de Carcassonne, sa nachádza v rovine Aude medzi historickými obchodnými cestami a je stredovekou pevnosťou, ktorá sa datuje do galsko-rímskeho obdobia. Patrí k najzachovalejším starovekým pevnostným mestám v celej Európe a spolu s už spomínaným Mont St. Michel posledné roky súťaží o prvenstvo v turistickej návštevnosti. 

Keď bola pripojená k Francúzsku v roku 1650 provincia Roussillon, Carcassonne prestalo byť pohraničnou pevnosťou a začalo chátrať. V roku 1844 architekt a medievalista Viollet-le-Duc začal s rekonštrukciou katedrály a hradieb, ktorá pokračovala až do 60. rokov 20. storočia. V Cité a jeho kľukatých uličkách žije dnes niečo okolo 1000 obyvateľov. Od roku 1997 patrí pod ochranu UNESCO. 

Qaitbayská citadela, Alexandria, Egypt

Výstavba tejto strohej pevnosti v Stredozemnom mori sa začala v roku 1477 po tom, čo sa sultán Al-Ashraf Qaitbay dozvedel o osmanských jednotkách postupujúcich smerom k Alexandrii.  Stavba hradu bola dômyselne naplánovaná na ruinách spadnutého majáku Pharos, kde robotníci mohli zachrániť a znovu využiť časti predchádzajúcej stavby a z dostupných materiálov tak postaviť stĺpy z červenej žuly v mešite a vstupnú bránu.

Nakoniec Osmanská ríša dobyla Egypt, ale citadela stále fungovala ako vojenská pevnosť, až do britského bombardovania v roku 1882. Impozantná a ohromujúca stavba zostala v prístave zanedbaná takmer celé storočie, kým ju neprestavala Egyptská najvyššia rada pre starožitnosti do svojej pôvodnej slávy. Od revolúcie v roku 1952 funguje Citadela ako námorné múzeum, ktoré podrobne popisuje víťazstvá a prehry egyptských námorných jednotiek.

Hrad Matsumoto, Matsumoto, Japonsko

Počiatky hradu Matsumoto siahajú do roku 1504, keď klan Ogasawara začal stavať pevnosť, aby odrazil útočníkov z ostatných klanov. Dizajn hradu sa počas rokov menil spolu s jeho majiteľmi, až kým sa nakoniec vyvinul do vysokej trojvežovej stavby s atramentovo čiernymi stenami a strechami, vďaka ktorým si vyslúžil prezývku „Vraní hrad“.

Okolo roku 1872 čelil hrad možnej demolácii po tom, čo chceli developeri na mieste postaviť novšie budovy a obytné komplexy. Obyvatelia Matsumota však začali kampaň na záchranu veže a nakoniec ju získalo vedenie mesta. Hrad Matsumoto bol vyhlásený za národný poklad Japonska v roku 1952. Dnes v ňom je múzeum.

Red Fort (Červená pevnosť), Dillí, India

Mughalský vládca Shah Jahan položil základy Červenej pevnosti, známej aj ako Lal Qila, po premiestnení hlavného mesta ríše z mesta Agra do novopostaveného mesta Dillí. Stalo sa tak v roku 1648. Výstavba pevnosti trvala 10 rokov.  Za pomerne skromnou fasádou z červeného pieskovca sa skrývala zložitá pavučina intarzovaných sál a komôr miešajúcich tradičný mughalský štýl s prvkami perzského, timurského a hinduistického dizajnu. 

Červená pevnosť sa stala oficiálnym sídlom Mughalskej ríše a bola ním až do indického povstania v roku 1857, v ktorom bola sčasti zničená britským vojskom. Uskutočnil sa v nej aj slávny prejav "Tryst with destiny" (Schôdzka s osudom prvého indického premiéra Jawaharlala Nehrua v predvečer osamostatnenia Indie a Pakistanu od britského impéria. Každý rok na Deň nezávislosti Indie, 15. augusta,  prednesie súčasný premiér prejav z hradieb Červenej pevnosti, v ktorom vyzdvihne jej národný význam. Od roku 2007 je Lai Qila súčasťou UNESCO. 

Národny palác Pena, Sintra, Portugalsko

Národný palác Pena, ovplyvnený štýlom blízkovýchodného a európskeho baroka, predstavuje výstredný a farebný nádych romantizmu 19. storočia v Portugalsku. Kráľ Ferdinand II. navrhol zámok na kopci v pohorí Sintra ako letné sídlo portugalskej kráľovskej rodiny.

Palác bol často využívaný kráľovskou rodinou až do revolúcie v roku 1910, kedy bola portugalská monarchia zvrhnutá. Po rokoch chátrania bol hrad v 20. storočí konečne obnovený a neskôr zaradený do svetového dedičstva UNESCO.

Zámok Neuschwanstein, Schwangau, Nemecko

Bavorský kráľ Ľudovít II. dal postaviť zámok Neuschwanstein v roku 1868. Po tom, čo Prusko dobylo Rakúsko a Bavorsko počas rakúsko-pruskej vojny, bol Ludwig fakticky zbavený svojich právomocí, no stále túžil po vlastnom kráľovstve. Tento zámok sa pokladá za inšpiráciu pre slávny Disneyho hrad. Architektúra, ktorá sa pripisuje Eduardovi Riedelovi, predstavuje romantický historizmus a eklekticizmus 19. storočia. Zatiaľ čo Ľudovít nikdy neuvidel Neuschwanstein v hotovom stave, „zámok rozprávkového kráľa“ bol otvorený pre verejnosť v roku 1886, krátko po jeho smrti a zostáva jedným z najobľúbenejších v celej Európe. 

Castel del Monte, Andria, Taliansko

Castel del Monte a účel jeho výstavby obklopuje veľa tajomstiev. Cisár Frederik II. nariadil postaviť pevnosť v roku 1240 v dosť odľahlej, nie dobre chránenej oblasti južného Talianska. Po jeho postavení však cisár čoskoro hrad opustil, čo zanechalo veľa otázok okolo jeho zámerov.

Pevnosť, uctievaná ako majstrovské dielo stredovekej architektúry, pozostáva z osemhrannej základne a veže na každom rohu a ôsmich lichobežníkových miestností vo vnútri. Predpokladá sa, že geometrické usporiadanie môže mať v skutočnosti hlbší symbolický význam s odkazmi na svätý grál a vzťah medzi ľudstvom a Bohom. Bez ohľadu na jeho pôvodný účel sa osemuholníkový hrad stal jednou z najnavštevovanejších pamiatok južného Talianska a je uznaný ako miesto svetového dedičstva UNESCO.

Hrad Frederiksborg, Hillerød, Dánsko

Významný hrad Frederiksborg, ktorý sa nachádza na troch malých ostrovčekoch na zámockom jazere, v meste Hillerød, asi 40 km od Kodane, bol postavený ako symbol moci kráľa Kristiána IV. vládcu Dánska a Nórska. Renesančný zámok bol oficiálnym kráľovským sídlom viac ako 100 rokov predtým, než jeho pôvodnú podobu zničil požiar v roku 1859.

Plamene prežili iba kaplnka a poslucháreň, a preto sa uskutočnila celoštátna lotéria a zbierka na získanie finančných prostriedkov na prestavbu paláca. Potom, čo sa kráľovská rodina rozhodla, že už na hrade nezostane, Frederiksborg bol v roku 1878 znovu otvorený ako Národné historické múzeum. Dnes svetoznáme múzeum ilustruje históriu Dánska prostredníctvom svojej pôsobivej zbierky portrétov, historických obrazov a interiérov hradu.

Edinburgh Castle, Edinburgh, Škótsko, Veľká Británia

Edinburský hrad, stojaci vysoko na skalách Castle Rock, je nepochybne najznámejšou a najviditeľnejšou pamiatkou hlavného mesta Škótska. Archeológovia sa domnievajú, že ľudia obývali hradný areál už od doby železnej, no počiatky prepojenia s kráľmi možno vystopovať až od 12. storočia, keď tu kráľ Dávid I. postavil, na počesť svojej matky, kaplnku svätej Margaréty .

V priebehu storočí členovia monarchie pretvárali kráľovský palác na rezidenciu a vojenskú pevnosť. Po Únii korún v roku 1603 bol Edinburský hrad vyhradený ako vojenská základňa. Dnes tu môžu hostia preskúmať rôzne budovy a staroveké artefakty škótskej monarchie, ako je napríklad Kameň osudu.

Hrad Bran, Bran, Rumunsko

Neslávne známy hrad Bran je zahalený tajomstvom najmä kvôli jeho spojeniu s románom Drakula od Brama Stokera z roku 1897. Stredoveká pevnosť bola postavená v rokoch 1377 až 1388 na vrchole horského priesmyku medzi Sedmohradskom a Valašskom. Počas 15. storočia vládol nad oblasťou už skôr spomínaný Vlad III. Tepes, známy aj ako Vlad Napichovač či gróf Drakula, významný a krutý vojnový stratég, ktorý si získal hrozivú povesť brutálnymi metódami mučenia. Verí sa, že tajomné prostredie hradu a Vladova krvilačnosť inšpirovali Stokerov notoricky známy príbeh.

Keď sa Transylvánia stala súčasťou Rumunska, mestskí predstavitelia ponúkli hrad vládnucej kráľovnej Márii Rumunskej ako memento ocenenia za jej úsilie o zjednotenie týchto dvoch oblastí. Hoci je pravdepodobné že sám Tepes nikdy hrad nenavštívil, tobôž že v ňom sídlil, Rumunská vláda sa rozhodla tento hrad propagovať ako “pravý Drakulov hrad” na prilákanie turizmu. Hrad slúžil ako kráľovská rezidencia až do roku 1993, kedy bol znovu otvorený ako múzeum.

Predjamský hrad, Predjama, Slovinsko

Impozantný hrad Predjama, akoby vtesaný priamo do veľkého skalnatého útesu, nájdete v južnej časti Slovinska. Pozícia hradu mu dávala veľkú výhodu v prípade útokov a spletitá sieť jaskynných chodieb umožňovala jeho obrancom zásobovanie aj počas prípadného obliehania. Prvá zmienka o hrade pochádza z 13. storočia, konkrétne z roku 1274. Pôvodne bol postavený v gotickom slohu, no po obliehaní hradu v 15. storočí, pri ktorom bol zásadne poškodený, bol zrekonštruovaný do súčasnej renesančnej podoby. Hrad je vyhľadávanou zastávkou návštevníkov Slovinska, odporúčame

Alcázar de Segovia, Segovia, Španielsko

Čarovný hrad v strednom Španielsku, ktorého história siaha až do 12. storočia. Hrad, ktorý vyrástol na mieste bývalého rímskeho opevnenia, bol najprv používaný ako arabská pevnosť a potom sa stal palácom. 

V nasledujúcich storočiach bol Alcázar v Segovii premenený na väzenie a neskôr na vojenskú akadémiu. Predpokladá sa, že tento zámok – spolu so zámkom Neuschwanstein v Nemecku – inšpiroval zámok Walta Disneyho. Hrad sa nachádza asi 100 km severozápadne od Madridu a patrí pod ochranu UNESCO. Je to jeden z najvýraznejších hradných palácov v Španielsku vďaka svojmu tvaru – pripomína provu lode. Vďaka jeho tvaru a polohe je vyhľadávanou turistickou atrakciou. 

Alhambra, Granada, Španielsko

Palácový a pevnostný komplex v španielskej Andalúzii, známy ako Alhambra, dal postaviť v 13. storočí nasridský emír Mohammed ben Al-Ahmar z Granadského emirátu. Postavený bol na ruinách rímskeho opevnenia a v roku 1333 sa stal kráľovským palácom. O storočie neskôr sa stal kráľovským dvorom Ferdinanda a Izabely a podľa legendy presne na tomto mieste dostal janovský moreplavec Krištof Kolumbus podporu a požehnanie na jeho plavbu do “Indie”.  Na Alhambre sú silne viditeľné prvky maurskej architektúry, ktorá v tých časoch prevládala na Pyrenejskom polostrove. V prípade že sa ju chystáte navštíviť, svoj výlet naplánujte v dostatočnom predstihu, pretože počet návštevníkov je obmedzený.