Zaha Hadid patrí k jedným z najvýznamnejších architektiek sveta. U nás sa dostala do povedomia širokej verejnosti najmä bratislavským projektom moderného obytného komplexu Sky Park, no vo svete je známa už po desaťročia, vďaka množstvu významných a štýlovo odvážnych budov. Jej život a najzaujímavejšie stavby si predstavíme v nasledujúcich riadkoch.
Ikonická architektka Zaha Hadid
Život
Zaha Hadid sa narodila 31. októbra 1950 v hlavnom meste Iraku, v Bagdade. Pochádzala z dôležitej irackej rodiny. Jej otec, Muhammad al-Hajj Husayn Hadid, bol bohatý priemyselník z Mosulu. Spoluzakladal ľavicovo-liberálnu skupinu al-Ahali, významnú politickú organizáciu v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Bol aj spoluzakladateľom Národnej demokratickej strany v Iraku a pôsobil ako minister financií po zvrhnutí panovníka po irackom štátnom prevrate v roku 1958 za vlády generála Abd al-Karima Kásima.
Jej matka, Wajiha al-Sabunji, bola umelkyňa z Mosulu a jej brat Foulath Hadid bol spisovateľ, účtovník a odborník na arabské záležitosti. Keďže jej rodina bola aj veľmi kultúrne angažovaná a zaujímala sa aj o históriu, podnikali mnohé výlety do starovekých sumerských miest v južnom Iraku, ktoré neskôr podnietili jej záujem o architektúru.
Rodičia si mohli dovoliť Zahe dopriať to najlepšie vzdelanie a tak ju v 60. rokoch poslali do vynikajúcich stredných súkromných škôl vo Švajčiarsku a Anglicku.
Neskôr začala študovať na Americkej univerzite v Bejrúte v Libanone, kde získala bakalársky titul z matematiky. V roku 1972 sa však Zaha rozhodla nasledovať svoje architektonické ambície a odcestovala do Londýna študovať na Architectural Association, hlavnom centre progresívneho architektonického myslenia v 70. rokoch a najstaršej čisto architektonickej univerzite v Spojenom Kráľovstve.
Tu spoznala aj architektov Elia Zenghelisa a Rema Koolhaasa, s ktorými, po úspešnom dokončení štúdií v roku 1977, začala spolupracovať ako partner v architektonickej firme Office of Metropolitan Architecture v holandskom Rotterdame.
O dva roky neskôr, v roku 1979, sa ich cesty rozišli a Zaha založila svoju vlastnú londýnsku firmu Zaha Hadid Architects (ZHA).
Medzinárodné uznanie získala v roku 1983 víťazným návrhom na rekreačné a oddychové centrum, The Peak, v Hong Kongu. Išlo v podstate o horizontálny mrakodrap, ktorý sa akoby pohyboval po uhlopriečke dolu svahom. Projekt zadefinoval estetiku tejto architektky. Často až agresívne geometrické návrhy, sa vyznačujú zmyslom pre fragmentáciu, nestabilitu a pohyb. Jej bývalý kolega Zenghelis sa vyjadril, že Zaha Hadid vymyslela 89 stupňový uhol, keďže v jej návrhoch pravý uhol takmer neexistoval. Bohužiaľ návrh The Peak nebol nikdy realizovaný.
Zaha Hadid sa začala venovať aj učeniu. Prednášala na svojej alma mater - Architectural Association, ako aj na Harvarde, univerzite v Cambridge, Columbii a mnohých iných. Prednášanie na univerzitách, ako aj jej odvážne a radikálne, no častokrát nerealizované návrhy, ktoré boli široko publikované v architektonických časopisoch, dostali Zahu Hadid do povedomia širokej architektonickej verejnosti.
Obzvlášť skľučujúca bola jej skúsenosť s návrhom operného domu v Cardiff Bay. Jej návrh síce vybrala porota ako najlepší, no waleská vláda, ale aj verejnosť, považovala projekt za príliš elitársky a finančne rizikový. Nakoniec sa od stavby operného domu úplne upustilo a na jeho mieste vyrástlo centrum umenia Wales Millenium Centre.
Hadid začala byť známa ako „papierová architektka“, čo znamená, že jej návrhy boli príliš avantgardné na to, aby sa posunuli za fázu náčrtu a skutočne ich postavili.
Zaha Hadid častokrát prezentovala svoje projekty formou veľkých farebných malieb a niektoré z nich boli v roku 1988 vybrané na medzinárodnú výstavu Deconstructivist Architecture v Múzeu moderného umenia v New Yorku (MoMA). Dojem papierovej architektky táto výstava ešte umocnila, no jej nezameniteľný rukopis sa práve vďaka nej stal jasne rozoznateľným vo svete architektúry.
V 90. rokoch sa však pohli ľady a došlo k početným realizáciám Zahiných projektov. Jej architektonické štúdio sa dostalo na výslnie a každý nový projekt bol udalosťou. V roku 2004 bola Zaha Hadid ocenená slávnou Pritzkerovou cenou, ako vôbec prvá žena v histórii. V roku 2012 jej bol britskou kráľovnou Alžbetou II. udelený titul Dame.
V roku 2016, počas nemocničnej liečby bronchitídy, Zaha Hadid dostala infarkt a navždy nás opustila. Jej firma však dodnes pokračuje v jej odkaze a posúva hranice modernej architektúry.
Filozofia
Základným kameňom štýlu a tvorby Zahy Hadid je riešenie výziev a možností 21. storočia. Tvrdila, že architektúra musí prispievať k pokroku spoločnosti a k nášmu individuálnemu a kolektívnemu blahu. Budovy zrodené z jej vízie sa môžu niekedy zdať fantastické, komplikované, a až prestrelené, ale všetky vychádzajú zo základnej funkcie architektúry – uľahčiť každodenný život.
Stavby
Vitra Fire Station (1991–1993)
Prvý dokončený projekt Zahy Hadid sa nachádza v nemeckom Weil am Rhein. Vytvorený bol pre Vitru, renomovanú švajčiarsku nábytkársku spoločnosť. Požiarna stanica bola postavená po veľkom požiari v kampuse Vitra v roku 1981. V budove je priestor pre hasičské autá, sprchy a šatne, ako aj konferenčná miestnosť a kuchynka. Zložitá konštrukcia naklonených a narážajúcich plôch vyzerá pomerne odlišne od jej neskorších organických návrhov. Nedostatok farieb a pravých uhlov tejto betónovej stavby poskytuje nezvyčajné priestorové zážitky. Požiarny zbor bol neskôr rozpustený a budova v súčasnosti slúži na rôzne spoločenské podujatia, výstavy a konferencie.
Spittelau Viaducts Housing Project (1994–2005)
Susedné mesto Viedeň v roku 1994 zverilo do rúk Zahy Hadid návrh a vybudovanie mestskej prestavby v oblasti susediacej s kanálom Dunaja. Séria budov, ktorá sa nachádza pozdĺž Spittelauer Lände, skvelo interaguje a prechádza cez železničný viadukt od viedenského modernistického architekta Otta Wagnera, ktorý je chráneným objektom. Hadid, spolu s britským architektonickým umelcom Brianom Clarkeom, vyvinuli napokon neuskutočnený spoločný návrh projektu, ktorý zahŕňal Clarkeove umelecké diela ako súčasť neo-futuristických štruktúr so vzájomne prepojenou sklenenou mozaikou a tradične oloveným farebným sklom. Clarke pre tento návrh vyvinul nový typ ústne fúkaného skla, ktorý pomenoval „Zaha-Glass“. Neskôr sa však projekt zredukoval na tri budovy a bol dokončený v roku 2006 bez navrhnutého umeleckého diela.
Bergiselský skokanský mostík (1999–2002)
Na skokanskom mostíku Bergisel v rakúskom Innsbrucku sa nachádza lyžiarska rampa a športové zariadenia. Starý skokanský mostík, postavený v roku 1926, bol využitý na zimných olympijských hrách v rokoch 1964 a 1976. Nová stavba mala obsahovať nielen skokanský mostík, ale aj kaviareň so 150 miestami na sedenie s 360-stupňovým výhľadom na hory. Tento „organický hybrid“, ako ho sama architektka opísala, je kríženec medzi mostom a vežou, ktorý svojou formou vytvára pocit pohybu a rýchlosti.
Phaeno Science Center (2000–2005)
V roku 2000 vyhrala Zaha Hadid medzinárodnú súťaž pre vedecké centrum Phaeno vo Wolfsburgu v Nemecku. Koncepčne bola budova podobná tým od Le Corbusiera, stojí na 7 metrov vysokých betónových pylónoch. Na rozdiel od Corbusierových budov však plánovala priestor pod budovou naplniť životom a aktivitou. V každom z 10 masívnych stĺpov v tvare obráteného kužeľa, ktoré držia budovu, sa nachádza buď kaviareň, obchod alebo vstup do múzea. Múzeum pripomína obrovskú loď so šikmými stenami a asymetrickými oknami a interiér s hranatými stĺpmi a odhalenou oceľovou strešnou konštrukciou vytvára ilúziu, že ste vo vnútri laboratória.
Zaragoza Bridge Pavilion (2005–2008)
Prvý realizovaný návrh mostu Zahy Hadid sa nachádza v španielskej Zaragoze. 280 metrov dlhý betónový most vystužený skleneným vláknom je pripojený k štyrom tunelovým výstavným priestorom. Je pokrytý 26 000 trojuholníkovými šindľami, z ktorých mnohé sa otvárajú, aby prepustili vzduch a svetlo. Napoly chodník pre chodcov, napoly výstavná plocha, krytá konštrukcia bola postavená tak, aby prepojila štvrť La Almozara s miestom konania výstavy Expo v Zaragoze v roku 2008.
Sheikh Zayed Bridge (1997–2010)
Tento 842-metrový most má svojimi zvlnenými oblúkmi a krivkami napodobňovať vlnenie piesočných dún. Most, ktorý vzdáva poctu šejkovi Zayedovi bin Sultana Al Nahyana, sa rozprestiera medzi ostrovom Abu Dhabi a pevninou Abu Dhabi. Dizajn mosta aj osvetlenie pozostávajúce z postupne sa meniacich farieb boli opäť raz navrhnuté tak, aby vyvolávali dojem pohybu. Silueta mosta je vlna s hlavným oblúkom dlhým 235 metrov, stojaca 60 metrov nad vodou. Most má štyri jazdné pruhy a zahŕňa aj chodníky pre chodcov.
Guangzhou Opera House (2003–2010)
Budova opery má podľa slov architektky pripomínať kamienky obrúsené prúdom rieky. Považuje sa za jeden z najpríťažlivejších operných domov, aké boli kedy postavené. Ide o voľne stojace betónové hľadisko umiestnené v exponovanom žulovom a sklenenom oceľovom ráme, ktorého výstavba trvala viac ako 5 rokov. Skladaná sklenená konštrukcia je navrhnutá tak, aby ladila s prostredím na brehu rieky a nádherne prepúšťa svetlo. Eróziou obrúsene kamienky, ktoré má budova pripomínať však po roku dosiahli až doslovný význam, keďže obklad budovy začal opadávať. Slávnostne ju otváralo, v tejto krajine veľmi kontroverzné, predstavenie Turandot od Giacoma Pucciniho a išlo o vôbec prvé predstavenie tejto opery v Číne.
Evelyn Grace Academy, Londýn (2008)
Budova školy v tvare písmena Z, skrz ktorú prechádza bežecká trať pre študentov, vyhrala prestížnu britskú Stirlingovu cenu. Vzhľadom na to, že horúci kandidát na toto ocenenie bol olympijský velodróm z dielne britských Hopkins Architects, mohla Zaha Hadid konečne oficiálne pocítiť jej prijatie na domácej scéne.
Riverside Museum, Glasgow, Škótsko (2004–2011)
Budova, prezývaná aj Glasgovský Guggenhaim, patrí k prvým výrazným stavbám Zahy Hadid v Spojenom Kráľovstve. Hadid túto stavbu opísala ako prístrešok vo forme tunela, otvorený na opačných koncoch, jeden koniec smerom k mestu a druhý smerom k rieke Clyde. Rovnako ako mnohé z jej návrhov, dizajn tejto budovy si plne vychutnáme iba pri pohľade zhora.
Fasádou budovy pokrývajú zinkové platne, ktoré majú odkazovať na umiestnenie budovy na mieste bývalej lodenice. Na streche sa nachádza množstvo vrcholkov a nepravých uhlov. Budova múzea bola verejnosťou dobre prijatá, no niektoré jej výstavné priestory zniesli spŕšku kritiky pre nevhodné umiestnenie exponátov. Keďže je v súčasnosti domovom mestského Múzea dopravy, vystavujú sa v nej mnohé dobové vozidlá, ktoré však umiestnili do výšky a tak majú návštevníci problém s nahliadnutím do ich interiérov.
London Olympics Aquatics Centre (2005–2011)
Inšpirované fluidnou geometriou vody v pohybe bolo London Aquatics Center dokončené v roku 2012 ako súčasť olympijského parku. V budove sa nachádzajú dva 50-metrové plavecké bazény s pohyblivými podlahami pre zmenu hĺbky a 25-metrový skokanský bazén. Ponúka miesto až pre 2500 divákov. Strecha v tvare vlny stojí len na troch betónových podperách a veľké okná dovnútra prepúšťajú svetlo.
Heydar Aliyev Center, Baku Azerbaidžan (2007–2013)
Komplex budov v Baku v Azerbajdžane je pomenovaný po Hejdarovi Alijevovi, prvom tajomníkovi sovietskeho Azerbajdžanu v rokoch 1969 až 1982 a prezidentovi Azerbajdžanskej republiky v rokoch 1993 až 2003.
Cieľom návrhu budovy bolo odtrhnúť sa od sovietskej architektúry prevládajúcej v Baku a namiesto toho vyjadrovať optimizmus národa, ktorý hľadí do budúcnosti. Biela stavba vyzerá ako listy jemne zakriveného papiera a snaží sa vytvoriť plynulý vzťah medzi okolitým námestím a jeho interiérom. Mäkko skladaná strecha ukrýva múzeum, auditórium a viacúčelovú sálu. V roku 2014 získala táto stavba cenu London Design Museum.
Sky Park Residence, Bratislava
Medzi projekty, ktorých sa už Zaha Hadid nedožila patrí aj bratislavský Sky Park Residence. Komplex sa nachádza v Starom meste Bratislavy a pozostáva zo 4 výškových budov, s najvyššou výškou 119 metrov a niekoľkých menších kancelárskych budov. Súčasťou komplexu Sky Park je aj historická Jurkovičova tepláreň, ktorá je vďaka svojmu nadčasovému dizajnu aj Národnou kultúrnou pamiatkou.
Úplné dokončenie Sky Park Residence sa očakáva v roku 2026.
Odkaz
Napriek tomu, že nás táto výnimočná osobnosť predčasne opustila, jej firma naďalej pokračuje v šírení jej odkazu a filozofie mnohými ďalšími projektmi. V čase keď Zaha Hadid zomrela, jej firma sa podieľala na 36 projektoch, z ktorých 24 už bolo vo výstavbe. Čo však nové projekty?
Prvou súťažou, ktorú firma po jej úmrtí dokázala vyhrať, bola zákazka nového futbalového štadióna pre anglickú národnú ligu Forest Green Rovers. Ich návrh počíta s prvým futbalovým štadiónom na svete vyrobeným z dreva. Vďaka rozsiahlemu využívaniu obnoviteľných zdrojov a s tým spojenej úspore CO2 má byť zároveň aj „najzelenším“ štadiónom na svete.
Spoločnosť využíva na prácu najmodernejšie technológie. V pracovných postupoch spoločnosti figurujú softvéry ako Maya, 3Ds Max, Rhino ci Grasshopper. Samozrejmosťou sú aj Autocad, Revit a Catia, ktoré pomáhajú s pragmatickejšími časťami výstavby. V posledných rokoch si Zaha Hadid Architects pomáha vo veľkej miere aj prácou s virtuálnou realitou, pre ktorú už majú aj špeciálnu dedikovanú skupinu.
Na čele kancelárie je v súčasnosti Patrick Schumacher, ktorý so Zahou Hadid spolupracoval od roku 1988 a od roku 2002 s ňou ZHA riadil, preto sa očakáva, že štúdio bude naďalej smerovať v šľapajach slávnej architektky a že navrhované stavby budú stále obsahovať jej DNA.